Stále myslím na môj posledný sen. "Naša dcéra," vyslovil Will. Existuje teda možnosť, že dcéra nemusí byť Nicholasova. Poteší ma to, no keď si spomeniem, ako túžil Nicholas po potomkovi. Prepadne ma strach o život mojej dcéry. Willa zabil len preto, že som sa s ním milovala, čo by spravil mojej dcére, ak by zistil, že je Willova. No stále je tu možnosť, že môže byť Nicholasova.

"Dobré ráno Elisabeth," preruší moje úvahy Anna. Doniesla mi moju dcéru, aby som ju nakŕmila. "Nechám vás osamote," usmeje sa na mňa a vzápätí odíde. Moja dcéra sa podobá na mňa, má ryšavo-červenkasté vlásky a modré očká. Pokojne si berie môj prsník do úst a kŕmi sa. Pozerám sa na ňu s hrdosťou a obavami. Priviedla som ju na svet v zlom čase. "Aké meno ti len dáme?" spýtam sa samej seba. "Ak budeš dcérou Willa tak tvojim priateľom bude slnko a deň, ak budeš dcérou Nicholasa, tak sa stane tvojim osudom noc a temnota," premýšľam nahlas.

Do izby zrazu vstúpi Nicholas. Po tele mi prebehnú zimomriavky a zaleje ma studený pot. "Ak dovolíš, tak si ju vezmem," usmeje sa na mňa a berie mi ju. "Už som jej vybral meno," rozhodol sa bezo mňa. Sťažka si vydýchnem: "Aké meno si jej to teda vybral?" Myslím, že hnevom by som v mojom postavení nič nedosiahla. Moje slová totiž už nemajú žiadnu cenu.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár