"Vezmem ťa do tvojej komnaty" oznámi mi Nicholas. Otvára dvere do veľkej izby, závesy sú zastreté, veľká posteľ, písací stolík a knižnica - všetko je tu také honosné.
Sadnem si na posteľ. Nicholas ma necháva samu. Za chvíľku za mnou prichádza mladá žena. "Takže ty si tá červenovláska, čo je súdená môjmu bratovi" záhadne sa usmieva. "Kto vlastne ste? a čo tu robím?" pýtam sa jej. "Sme nemŕtvi alebo aj upíri," odpovedá mi. "Nerozumiem tomu úplne, čo tie slová znamenajú?" čudujem sa. "To čoskoro sama pochopíš," pokračuje.
"Môžem sa spýtať, čo tu robí Nathaly?" premôže ma zvedavosť. "Mala by si veľmi skoro pochopiť, aká je skutočnosť" hovorí vážne. "Všetky tie ženy, čo si tu videla vrátane Nathaly sú Nicholasove milenky. Upíri nie sú verní, necítia lásku ako vy ľudia," dopovie.
Keď v tom zrazu vstúpi Nicholas do izby a pohľadom jej dá najavo, že má odísť.
"Prečo si ma uniesol z domu deň pred mojou svadbou?" nahnevaná sa ho pýtam. "Patríme k sebe Elisabeth," nedá sa. "Myslíš, tak ako aj tie ostatné ženy, ktoré sú tvojimi milenkami," odvŕknem mu. Chcem ísť k oknu odhrnúť záves. Chytí ma za ruku a zastaví ma. Pozerá sa mi do očí a začne mi vysvetľovať:"Musíš si zvyknúť, že nás svet nie je ako svet ľudí."
"A túto noc musíš spať so mnou v jednej posteli ako moja žena," rozhodne za mňa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár