"Ako si sa sem dostal?" pýtam sa ho so slzami v očiach. "Tá žena z lesa ma sem nasmerovala," odpovedá mi. Pobozkám ho a objímem ho. Spomeniem si na Annine slová. Nicholas ho určite zabije. V tom mi to dôjde, čo ak sa nám nepodarí utiecť, musím s tým rátať. Je to nebezpečné a nemusí to vyjsť. Nicholas ma pripravil o moju svadobnú noc. Vezmem kľúč z dverí, zavriem mňa a Willa v tej miestnosti. "Nemáme veľa času," nahnem sa nad neho a začnem ho bozkávať a vyzliekať. "Myslíš, že je to teraz dobrý nápad?" zahriakne ma Will.

"Tento zámok je strážený ako oko v hlave," oznamujem mu. "Možno máme len jednu spoločnú noc," zúfalo dodávam. Zbadá ako sa mi oči lesknú. Pobozká ma, začne sa ma dotýkať a hladiť ma. Pochopí, že to chcem takto, aj keď to nie je správne miesto a čas. Ale čo ak toho času už spolu veľa nemáme? Milujeme sa spolu, až kým nezaspíme od únavy.

Zobudím ho,"poď, skúsime utiecť." Odomknem tú miestnosť a nenápadne sa snažíme vykradnúť zo zámku. "Kam ste sa to vybrali?" zastaví nás Nicholas aj so svojou strážou. "Chyťte ju," rozkáže im. Vezmú ma na bok. Podíde k Willovi a zlomí mu väz. Vtedy ma jeho stráže pustia. Rozbehnem sa k Willovi, ktorý leží na zemi, hladím ho po čele a plačem. Prišiel ma sem zachrániť a teraz je kvôli mne mŕtvy.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár