Lietam v oblakoch a potom sa k zemi znesiem.
Budú ti chcieť pridať nálepku, nejako si ťa označiť.
Budeš „krásna“, „hlúpa“, „škaredá“, „šedá myš“.
Pokúsia sa ti pridať nálepku.
Ale kto túži byť vystihnutý v jednom slove?
Uvidia len to, čo im ich obmedzené videnie dovolí.
Povyberajú si tie slová, ktoré sa im budú hodiť.
Koľkokrát som počúvala, toto si neobleč, takto sa nemaľuj a pod.
Snažila som sa im vyhovieť, aby som zapadla.
No nikdy to nebolo dosť.
Ak je toto cesta, pri ktorej viem, že sa budú po mne pozerať.
Vyberám si ju a ak prejdem okolo nich, viem že si budú šepkať.
Dávno mi však na tom nezáleží, tak ako mi na tom záležalo.
Ak mám byť divná, gýčová a nevkusná – tak budem.
Priam sa vyžívam v mojej nedokonalosti.
Nechcem krajšie telo ani rovnejší chrup.
Dokonalá telesná schránka ma šťastnou nespraví.
Chcem sa stále učiť nové veci, chcem si robiť plány a plniť si sny.
Byť vážna, primitívne sprostá, s hlavou v oblakoch a nohami pevne na zemi.
Vždy si vyžrať, čo si navarím.
Skúšali mi pomôcť, ale nevedeli pomôcť sebe.
Skúšali ma zmeniť, ale nevedeli zmeniť seba.
Mysleli si, že mám len jednu možnosť a smer, ktorým môžem ísť.
Ja však vidím veľa možností a smerov, z ktorých sa dá vyberať.
Vraj som „detská“, taká a taká – toto a tamto mi nepristane.
Dávajú mi zaručené rady ako efektívne žiť svoj život.
Nikto z nich nepríde a neochutná z mojej bolesti.
Každý z nich by si rád ukrojil z mojej radosti.
Reči iných ma nenakŕmia, nespravia za mňa skúšku a ani za mňa nebudú pracovať.
A ak mi pridajú „nálepku“, tak ja ju strhnem a pôjdem ďalej.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár