Keby som poznala cestu.
Za jediný tvoj úsmev by som zniesla aj modré z neba.
Kvôli tebe by som sa vzdala aj vlastného života.
Ako len môžem byť bez toho citu.
Aj keď to ťažko priznávam, som stratená bez teba.
Tá úzkosť v srdci a ten strach.
A možno z mojej lásky nezostane ani prach.
Človek si neváži chvíle šťastia.
Dobrú náladu nahradí melanchólia.
Ak je niečo, čo mi chceš povedať.
Tak to radšej povedz hneď !
A pamätaj ! že niektoré slová sa nedajú vrátiť späť.
Čo horšie, ako byť bez teba sa mi môže stať.
Si ako tie lúče slnka, čo mi hľadia tvár.
Tvoj úsmev je to, čo milujem.
Týmto vyznaním svoju dušu citujem.
Preto miluj, kvitni a žiar.
(Toto som kedysi napísala svojmu bývalému priateľovi a po prečítaní tejto básne sa ma spýtal, či budeme spolu chodiť.)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lussatko
23. 12.decembra 2010 00:34
hmmm... zaujimave...
Napíš svoj komentár