A takto to šlo s nami skoro tri roky. Vnímali sme jeden druhého, no keby som mala viac odvahy, mohla som si získať aspoň tvoje priateľstvo, hoci pár pokusov z oboch strán tam bolo.
Naučila som sa rozlišovať, že sú pre mňa dva typy chalanov. Tí, ktorí ma očaria, som z nich hotová - ale je to skôr niečo fyzické, nad čím mám kontrolu. A potom sú tu tí, a tých je málo - ktorí si ma získajú, dostanú sa mi do srdca, bojím sa pri nich vlastných pocitov a samej seba.
Takže pokiaľ je to pre mňa niečo ako hra, tak vystupujem pri tom chalanovi sebaisto. Ale akonáhle k nemu začínam cítiť niečo viac uzatváram sa. A keď už to nejde vydržať, tak to musím dať zo seba von.
Ak by som ťa mala poprosiť. Nedívaj sa na mňa, lebo mi behajú po tele zimomriavky a jediný tvoj pohľad vo mne vyvoláva niečo neopísateľné. Je to ako droga, dobíja ma to a ja sa toho neviem nasýtiť. Bojím sa, že ak sa priblížiš príliš blízko mňa, tak niečo pokazím. Presne toto so mnou robíš. Jediný tvoj pohľad a úsmev ma nabijú nesmiernym šťastím a ja lietam. Nekazme si toto krásne napätie niečim reálnym. Rozprávka skôr, či neskôr narazí na tvrdé dno reality. Nerada sa delím o svoju slobodu, ale s tebou by som sa podelila o všetko, čo mi patrí. A tento pocit ma oslabuje, lebo som v tvojej moci.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
@ohcysp mne sa to stalo na strednej mala som asi 15, keď som zistila, že nejaký chalan po mne pokukuje na autobusovej zastávke, bol o ročník vyššie,neskôr zmaturoval - a rok som ho nevidela,a keď som ho stretla ako prváčka na výške, zistila som, že ma tá láska už prešla
Napíš svoj komentár
presne toto som zažívala.. trvalo to rok..