Vo vlaku si ku mne prisadla cigánka. Začala mi veštiť, rozplývať sa, aká som pekná. Dozvedela som sa, že vraj budem bohatá, budem mať dve deti a muža, ktorý ma bude ľúbiť ako princeznú. Dvakrát mi dala požehnanie, musela som jej dať 1 euro, inak by mi robila spoločnosť až do Bratislavy. Sedím si v tom fajnovom vlaku, notebook mám pripojený a šetrím si aspoň baterku. Dnes som nejako slniečko nevidela. V mobile mi hrá „Hot Chelle Rae – Last One Standing“.
V električke si všimnem cez okno električku idúcu opačným smerom a v nej pár – ona sedí na ňom a bozkávajú sa. Električka zastavuje a ja sa snažím vyhrnúť si padnutú šedú nadkolienku. Kráčam dve ulice od školy, kučierky mi narážajú a padajú do tváre. Užívam si každý krok a do uší mi hrá hudba. Vybehnem po schodoch, dvere sa otvoria a neznámy študent ma pustí prvú. Vyjdem na druhé poschodie a rozhliadam sa po známych tvárach. Zbytočne, som tu aj tak ešte skoro. Keď som si uvedomila, čo mám dnes na sebe – tak sa mi v hlave vynorila spomienka.
Čierna džínsová sukňa a oranžový sveter – tri roky dozadu cestou vlakom domov, ja a on – hľadíme na seba, zisťujeme, že sme vo vlaku sami, prestávame sa kontrolovať – ľúbime sa, prikladám svoju ruku na jeho koleno a on tú svoju na moje. Bozkávame sa, kým niekto nevojde do vlaku a nepripraví nás o súkromie. Vlak zastaví jednu zastávku pred domovom, kamarátka mi zavolá – musela sa mi pochváliť, že ma zbadala s priateľom – ktorého som im oficiálne ešte nepredstavila.
Sedela som si na lavičke, za chvíľku ma obkolesili štyri baby. Sledovala som, či mi niekto náhodou nepozerá do notebooku. Po chvíli som prichytila slečnu sediacu vedľa mňa. Pôsobila milo. Vybehla som 4 poschodia po točitých schodoch – keď som sa zastavila, počula som len ako mi srdce bije. Uvažujem, či vkročiť do učebne – ale podľa rozpisu by tam mal mať niekto vyučovanie. Po chvíli tam vojde spolužiak a ja ho nasledujem.
Na štatistike nám to s Bejčou vôbec nepáli. A po metodológii sa rozprávame s doktorantkou o zvláštnych praktikách na štátniciach z NJ. Zostaneme s Jankom sami, patril k tým 12 (volám nás apoštoli) – čo mal kombináciu PSNE a stretli sme sa aj na prijímačkách na filozofiu, obaja sme však uprednostnili pedagogickú pred filozofickou fakultou. On to po dvoch rokoch s NJ vzdal, ako moji ďalší deviati spolužiači a zostali sme s Magdi – iba my dve a predlžujeme.
Ukecá ma, nech zostanem dlhšie, odprevadím ho až na autobusovú stanicu. Všimne si moje svietiace topánky – zlaté s flitrami (stelesnený gýč). Nastúpim na bus, môj radar zachytil fešného bruneta – presne s takými vlasmi – aké ma vedia dostať. Moje periférne videnie zachytilo blížiaci sa objekt, to ma prepadla od radosti Peťa, ktorá sa tešila, že ma stretla. Cestujeme spoločne domov. Keď už vystúpim v cieľovej stanici, iba rozprestriem efektne do tmy môj žltý dáždnik a zas som vo svete hudby. Len nabudúce radšej nie cez to naše krivé schodište.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
depropex
11. 10.októbra 2011 13:02
to s tým chalanom vo vlaku sa vážne stalo ? to mi povyprávaš zaujíma ma to
3
"Čierna džínsová sukňa a oranžový sveter – tri roky dozadu cestou vlakom domov, ja a on"
myslím vlakom
myslím vlakom
5
ah ty moja mala zena ... perfektne napisane.... jednicka s veeeeeelkou hviezdickou
6
@lussatko ďakujem Lucka, ja vždy keď si strčím slúchatká do uší - tak sa cítim ako v muzikáli alebo vo filme
Napíš svoj komentár