Dve minúty do odchodu vlaku a ja som v polke poslednej ulici, počujem z diaľky vlak. Rozbehnem sa aj s ruksakom a v pravej ruke mám tašku s notebookom. Pozdravím štyroch mužov, ktorí za mnou kričia, že ak nestihnem vlak, tak ma odvezú do Galanty. Zakričím, že ďakujem a nasadím moje šprintérske tempo, predsa len som nechodila 9 rokov na športovú základnú so zameraním na atletiku zbytočne (aj keď som bola to najväčšie športové drevo pod slnkom, ale nikomu to nehovorte ). Vlak stíham, ale tvár mám spotenú ako prasa. Akú bude mať len Bea radosť, keď zistí, že som tú úlohu zo štatistiky nevypočítala, ale ja to nejako zvládnem. Môžem predsa za to, že som ¾ cesty vlakom kriesila notebook, ktorý zamrzol?
Na električkovom nástupišti môj radar zachytí dvoch pekných blondiakov. Zobuď sa! Ty si predsa na brunetov, takto nejako vedú monológ moje vnútorné hlasy. V električke mi už vola Bea, po ceste sa musím zastaviť v drogérii, potrebujem odlakovač, aby som nechodila len s dvoma odlakovanými prstami a ešte aj čistiace tampóny. Vyšliapem 4 poschodia v domnení , že ma Bea čaká v učebni, ale hovno zlatá rybka akvárko nebude. Otáčam sa, lebo ona je vo vedľajšej budove, počítame domácu úlohu, ktorú aj tak nestíhame celú dopočítať. Na štatistike vymyslím slovné spojenie „kumulatívna chyba“, to keď opíšete zadanie od niekoho, kto ho má zle a všetkým vám vychádzajú potom zlé výsledky. Po metodológii zostávame s Jankom zas dlhšie a zakecáme sa s prednášajúcou.
Opäť ho odprevádzam na autobusovú stanicu, kritizujeme školstvo a spomíname, na to ako sme dali prednosť PSNE pred filozofiou kvôli praktickej využiteľnosti odboru. Smejeme sa na to, ako nám ten odbor skomplikoval životy. Po ceste môj radar monitoruje zlatého bruneta na ľavičke, áno – tak to má byť ! Čakám na autobus, zboku na mňa vybafne Peťa. Na železničnej stanici stál dvojposchodový vlak, ktorý nám pripomenul výmenný pobyt v Nemecku. Vo vlaku sme začali vybaľovať ovocie, ja svoju mandarínku, podozrivo lesklé jablko a Petine dva banány, odfotili sme si náš malý zelovoc. Cesta plynula pomaly, lebo sme zistili, že sme ešte stále len vo Vajnoroch a ja už som zjedla mandarínku aj jablko. Petin močový mechúr celú hodinu tŕpol, kým budeme v Galante, lebo záchody vo vlakoch mu moc nevonoňajú. Peťa vystúpi, minule mi zaklopkala na okno a teraz mi len s úsmevom zakýva.
Vystúpim doma, je mi zima na ruky, brala by som teraz rukavice. V polke cesty mi zavolá spolužiačka z NJ Lucka, zavolá mi aj tesne pred polnocou – že by sa po pár mesiacoch, mala podariť naša dámska jazda? Hudba, babinec a prenocovanie na intráku na čierno, hádam to vyjde.
Úryvok z piesne dňa:
1 2 cant nobody hold me
3 4 drop it to the floor
5 6 make you body twist
let it go (like this)
let it go (like this)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár