„Prosím buď ticho!“ žiada ma ešte trpezlivo.
Po dopozeraní filmu otvára vodku.
„Minúta ticha za mozgové bunky, ktoré podľahnú,“ zdvíha prvý pohárik na prípitok.
„Amen,“ štrngám si s nim.
„ A ne EX!“ nezabúdam dať.
Takto padne na ex asi 5 kôl. Rehníme sa a sme ozaj hluční. Dobre, že nikoho doma nemá, lebo by sa asi moc nevyspali.
Prameň vlasov mi padá do tváre a on mi ho odhrnie. Pripito sa usmejem. Prisunie sa bližšie ku mne. Z počítača práve hrá Simple Plan – Welcome to my life. Skláňa sa pomaly ku mne a ja nemôžem uveriť, tomu čo sa práve deje. Až na toľko mohol stratiť zábrany? Odsuniem sa, ale on ma chytí za ruku, pritiahne si ma ku sebe a pobozká ma. Hajzlík jeden! Už sa neviem zadržať ani ja. Začneme zo seba rýchlo strhávať oblečenie.
Ráno sa prebudím s jeho rukou cez seba. Pomaly mi dochádza, čo sa stalo. Na rad prichádza spytovanie svedomia a zistenie, že som nahá. Jediné, čo ma ako tak zakrýva sú vlasy.
„Dobré ráno,“ ozve sa rozospato.
„Aj tebe dobré,“ odpovedám a vydávam sa pomaly hľadať svoje oblečenie.
„Prosím nevieš, ktorým smerom letela moja podprsenka?“ pokúšam sa lokalizovať časť svojho spodného prádla.
„Nie, ale v pravom rohu izby, vidím tvoje nohavičky,“ pomáha mi s hľadaním.
„Vieš čo nevstávaj! Podám ti tvoje oblečenie a nechám ťa, nech sa prezlečieš,“ podávam mu jeho veci a nechávam mu súkromie.
Neviem, ako sa správať. Hmlisto sa mi mihajú útržky z tej noci, asi aj moja pamäť cenzurovala. Predtým som nemala pocit, že by som sa mu páčila. A vo mne sa možno včera uvoľnilo, to čo som v sebe potlačovala. Mám ho ozaj rada, ale nerada by som prišla o kamaráta.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár