Zvláštne priateľstvo

Poznali sme sa nejakú dobu. Boli sme priatelia a jedného dňa, keď mal mať dom pre seba, tak ma pozval, že sa opijeme a kukneme si nejaký film. Malo to byť taká naša rozlúčka s letom. Upiekla som domácu pizzu, nech nie sme hladní. Obliekla som si čierne džínsy a dlhé čierne tričko LP. Spravila som si čierne linky, riasy pretrela špirálou a na pery som si dala čerešňové labello. Strekla som si trochu parfumu a vyrazila som poobede na vlak. Ako náhle môj vlak zastavil na cieľovej stanici – môj kamarát ma tam už čakal.

„Ahoj,“ pozdravíme sa jednohlasne a objímeme sa.

Mám rada objatia. Vždy vás tak nabijú pozitívnou energiou.

Dorazíme k nemu a ja vytiahnem pizzu, načahuje sa k nej.
„Paprče preč! To máme k filmu,“ som na neho krutá.
„Ja už som hladný, som celý deň nič nejedol,“ nedá sa odbiť.
Porozhliadnem sa po ich kuchyni, potom si prezriem špajzu.
„Mohlo by byť aj niečo sladké?“ predbežne zisťujem.
„Pre mňa, za mňa – hlavne, ak sa to bude dať jesť,“ uľahčuje mi to.
„Vieš čo, zapni mu hudbu a ja niečo rýchle a jednoduché vymyslím,“ usmejem sa.

S jeho pomocou preskúmavam, čo kde majú v kuchyni. Nakrájam si jabĺčka na malé kúsky a zarobím cesto na palacinky. Do cesta pridám kúsky jabĺk a on mi ochotne pomáha vyberať palacinky, aby sa mi nerozpadávali. Na záver si palacinky posypeme škoricou.

„Vieš čo? Navrhujem k tým palacinkám mlieko,“ a už ho aj vyťahujem z chladničky.

Sadáme si za stôl a začíname papať. Rozpráva mi, čo bolo v škole a ja jemu to isté, potom preberáme svoje bývalé vzťahy a lásky. Dobre sa na tom smejeme. On má dosť kamarátok a napriek tomu je sám. Ja som sama tiež, ale popri škole a brigáde by som na nikoho čas ani nemala.

„A aký film si to nakoniec vybral?“ nechala som mu pri výbere voľné ruky.
„My Soul to Take. Viem, že si ho chcela vidieť,“ dobre si to pamätá.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu