na padajúce hviezdy (naozaj),
ale nikto nehovorí,
o tom ako smutne dohoria.
Výbuch.
Ticho.
Koniec.
Kým tvoja hviezda stúpa, hádam.
Hlúpa hus zagága,
aj druhý raz.
Pozerám ŠPZtky.
Pozerám tváre.
Toľko hnevu.
Ani Denis nevie, čo s ním.
Čo s tým hnevom, há?
Duchy, duchny aj duchovia,
všetci už u mňa boli.
Ostala len pokrčená plechovka Corgoňa
a kopa špakov v kuchyni.
Aj tretí, aj stí...
Ale čo s tým smútkom?
Kým koláč prihára,
polievka kypí,
deti sa rodia,
aj tisíci...
Ale čo s tým zúfalstvom?
Ich sa tak bojíš.
Ale zostala len láska.
Ošklbaná, na pekáči.
Tak si zalejem Štandard,
zbehnem po pivo do Delie,
a pôjdem zase o dom ďalej.
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
kemuro
27. 4.apríla 2022 16:47
Dávam follow. Za príjemnú poéziu všednosti, hru s metonýmiou a melancholický náboj.
Napíš svoj komentár