Od Teba som...

Pred mojimi očami si sa odel do čierneho.
Odvolal si všetky farby zo Seba. Ich útočná sila vzplanula, ľahla popolom.
Odel si si farbu smrti pre nový život. Pre život večný, lebo už dávno Ti klopal na plece a prosíkal aspoň o pohľad. Chcel sa aspoň nachvíľu cítiť Tvojím.

Protestovala som, namietala, hádzala hrach na stenu a Ty si sa na ňom ani nešmykol. Nezliezol si zo stromu tvrdohlavosti.

Vieš,...
ale ja som sa naučila žiť s Tvojou smrťou.
Tak ... sa naučím aj umierať pre Tvoj život.
Naučím sa bázni a pokore, budem hluchá a slepá, len aby Ty si mohol žiť.

Stanem sa Lótovou ženou, zostanem soľným stĺpom,
budem figurovať na zozname pomätených, v čele, na prvom mieste.
Lebo prví sa stanú poslednými.

Urobím miesto pre Teba. A z mojich odmietnutí vystaviam cestu, po ktorej budeš kráčať. Vzdám ti hold, lebo Tvoje činy po dlhej dobe konečne sa mi stanú svetlom a nádejou.
Aj Tvoja odvaha.





......

Odišiel si.
Som opustená, sklesnutá, pripravená zomrieť.





Pre Nový Život.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu