Odvolal si všetky farby zo Seba. Ich útočná sila vzplanula, ľahla popolom.
Odel si si farbu smrti pre nový život. Pre život večný, lebo už dávno Ti klopal na plece a prosíkal aspoň o pohľad. Chcel sa aspoň nachvíľu cítiť Tvojím.
Protestovala som, namietala, hádzala hrach na stenu a Ty si sa na ňom ani nešmykol. Nezliezol si zo stromu tvrdohlavosti.
Vieš,...
ale ja som sa naučila žiť s Tvojou smrťou.
Tak ... sa naučím aj umierať pre Tvoj život.
Naučím sa bázni a pokore, budem hluchá a slepá, len aby Ty si mohol žiť.
Stanem sa Lótovou ženou, zostanem soľným stĺpom,
budem figurovať na zozname pomätených, v čele, na prvom mieste.
Lebo prví sa stanú poslednými.
Urobím miesto pre Teba. A z mojich odmietnutí vystaviam cestu, po ktorej budeš kráčať. Vzdám ti hold, lebo Tvoje činy po dlhej dobe konečne sa mi stanú svetlom a nádejou.
Aj Tvoja odvaha.
......
Odišiel si.
Som opustená, sklesnutá, pripravená zomrieť.
Pre Nový Život.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
kosh
11. 12.decembra 2010 15:01
Spomen si, prosim...
Napíš svoj komentár