Zakliata 1. (Sen)

Sedela som na lúke.Svietilo na mňa slnko,no aj tak nebolo teplé a ani studené.Nevyžarovalo žiadnu teplotu.tráva podomnou bola zelená,taká živá a posiata rôznymi druhmy kvetov.Či už sedmokráskami,fialkami a sem tam rástla aj levandula.Zhlboka som sa nadýchla.Vôňa kvetov mi niečo pripomenula,resp. mi pripomenula,to že táto lúka mi niečo pripomína.Pozrela som sa na oblohu.Bola biela.Doslova a dopismena. ,,Zaujímavé." pomyslela som si v duchu a postavila som sa.Mala som chuť tancovať.Spievať. ,,No to radšej nie." Zavtipkovala som v duchu. Prekrásne miesto. Ale stále mi nešlo do hlavy ako je možné,že mi to niečo pripomína.Zrazu som v diaľke zazrela dom. Bol maličký.Teda aspoň mne sa zdal.Rozbehla som sa k nemu.Už som bola pri plote keď som si všimla menovku na poštovej schránke. Claudia Jeffer. Moja babka.V tom sa mi zjavili všetky spomienky,ktoré som s ňou mala. Od leta roku 2015 až jej posledné mesiace života.Bola mi všetkým. Pomohla mi. Nikdy ma nenechala samú.Narozdiel od mojich rodičov.Starala sa o mňa. A potom ju niekto zabil.Vyšetrovatelia nenašli vraha.Proste to uzavreli ako samovraždu. Hlúposť. Ani by som si nevedomila ,že som nahlas nadávala kebyže ma neupozorní babička Claudia na jej prítomnosť. ,,Dievča to kto ťa naučil takýto slovník?" ,,Babi!" Skríkla som od radosti a objímula už bohužiaľ neexistujúci babičku. ,,Babi ako je to možné,že som tu?",,Ellie veď si v sne,tu je možné všetko." ,,Ach prepáč,zabudla som,že si mi to už raz hovorila." Áno po smrti babičky Claudii som mala rôzne sny. ,,Ellie,ale niečo ža trápi." ,,Nie babi,nič ma netrápi." ,,Vieš,že ma neoklameš." Neuveriteľné. Babička je iba pol roka mŕtva a už som zabudla,že ona vždy všetko vie alebo to zistí. Zaujímavé ako ľudia rýchlo dokážu zabudnúť. ,,Vieš,práve sme sa presťahovali a ja som bojím čo bude.Alebo lepšie povedané čo nebude." ,,Nemaj strach Ellie.V živote ešte zažiješ veľa zmien." ,,Ja viem babi,ale keď ja si chcem byť svojou budúcnosťou istá." ,,Nikdy si nemôžeš byť vo všetkom istá.Nejde to. Túto vec som musela vysvetlovať kedysi aj tvojej matke." ,,Ju mi ani nezpomínaj.Vôbec sa nezaujíma o mňa a už ani o Mareka. " ,,Nuž to znamená,že sa o seba musíte začať starať." ,,Ale veď ani jeden z nás nieje ešte dospelý.Ako to máme urobiť?" ,,Poď sa so mnou prejsť.Veľa veci si tak urovnáme." Prešli sme chodníkom až ku Piniam,ktoré tvorili hranicu medzi lúkov a horami. ,,Život je ako púpava.Keď je čas tak niekto do nej fúkne a jej semienka sa rozletia po okolí. A tým vznikne nový život." Pri rozprávaní tohto poučného prirovnania, odtrhla ešte žĺtu púpavu,ktorej lupienky sa dotykom babičkinej ruky zmenili na semienka.V snoch sa môže stať naozaj všetko.Len som tam stála a čumela na semienka,ktoré sa pomaly usadili na tráve. V tom babička zdvihla zrak odomňa a pozrela sa za mňa. ,,Babi deje sa niečo?" ,,Ellie pozdravuj svoju rodinu.Je čas kedy už musím odýsť." ,,Kam ideš? A prečo?" Vrhala som na ňu otázky. ,,Raz sa to dozvieš Ellie." Odpovedala mi a odišla. Inštinkt mi naznačoval aby som odtadiaľto odišla.Ale ja som tam zostala.Otočila som sa ku Piniovemu lesu. Stál tam niekto.Ustúpila som a pozerala som sa stále smerom na neznámeho.Začal sa približovať. ,,Kto si?" Zakričaala som. Bol to muž. Celý v čiernom. ,,Ja som ten koho sa budeš báť.Budem tvoja nočná mora.Dovtedy dokým sa mi neodovzdáš." Prehovoril chladným a záhadným hlasom. ,,Neviem ako to myslíš." ,,Pochopíš." ,,Ako sa voláš?" ,,Hovoria mi James Walter.A mojou úlohou je zabiť ťa!" Vybral si z obalu dýku. A zaútočil na mňa. V tom som sa zobudila....

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu