,,Je to normálne,“ pomyslela si pri drhnutí rúk od krvi / BERLÍN 2009/

(morbídne-kto nemá žalúdok, nech nečíta)

Svet pozná moje tváre. Jedna z nich je tá nevinná, tá, ktorú si nasadím vždy. Keď chcem dosiahnuť niečo banálne. Iná tvár je tvár hnusnej klamárky, ktorá sa bojí zlyhania a ide cez mŕtvoly. A potom je tu moja pravá tvár. Ja. Tvárme sa, že neexistujem.
Keď som si umývala ruky od krvi, pocítila som výčitku. Spravila som správne, keď som ho zabila tak rýchlo? Nemala som mu dať ešte chvíľu života v utrpení a mne ešte chvíľu života v ... slasti?
Áno, slasť. To bol ďalší pocit, ktorý som cítila počas vraždenia. Mala som vždy tri pocity keď som zabíjala. Slasť, ktorá sa rozplynula ako orgazmus, výčitku a strach. Dve negatívne myšlienky, jednu pozitívnu. Dalo sa to čakať. Som vrahyňa. Mala by som byť negativistická. Ja SOM negativistická. Ako malé dieťa som bola nevydarená, zlá a agresívna. Vešala som svoje bábiky a smiala som sa smiechom naháňajúcim strach starým ľuďom. Teraz zabíjam tiež bábiky. Zabíjam mužov. Zabíjam minimalistické stvory 21.storočia.
Otočila som sa a zočila znetvorené a dokaličené telo lesknúce sa od krvi a páchnuce krvou prasaťa. Zbadala som oči, ležiace na dlážke. Pamätala som si ich farbu predtým ako som mu ich vypichla. Boli modré. Modré oči.
Oči boli moja špecialita, mala som rada ten špľachtavý zvuk lyžice v očnej dierke a ten bláznivý pohľad dvoch krvavých tmavých špár bez oči. Odhodím ich čo najďalej. Vždy. Mám zlý pocit, že ma pozoruje muž, ktorého pitvem.
Otočila som sa a pozrela na svoju tvár. Práve v tej chvíli ma kopla múza.. v zrkadle som videla ženu so zakrvavenou tvárou a zlepenými spotenými vlasmi na pleciach. Celý obraz bol úbohý, asi najúbohejšia scéna v mojom živote., no bolo z neho cítiť zúfalstvo. V tej chvíli som sa rozhodla, na namaľujem tento stav, stav úbohej zúfalej ženy hneď ako prídem domov.
Zamyslene som opustila pánske záchody mysliac na mŕtvolu, ktorú som zanechala na dlážke v kaluži krvi v neprirodzenej polohe s omotanými šľachami okolo hrdla a hlavy. Ukájala som sa nad tým, že som poslala do pekla ďalšieho Satana, ďalšieho tyrana s neschopnými názormi na moje maľby. Aby som znásobila pocit šťastia, prežehnala som sa. Myslela som a skutočnosť, že som pomohla. A keď nie Bohu, tak sebe.
Muži nenávideli moje maľby. Ženy ich milovali. Vyjadrovali ženu. Vždy to bola žena. Žena rozpáraná na tisíc kúskov. Znásilnená žena. Poškvrnená žena. Smutná žena. Zúfalá žena. Mená mojich obrazov nikdy neboli originálne. Motívy, tie boli špeciálne, veľmi rada som používala červenú. Tmavočervenou farbou som znázorňovala krv. Svetločervenou farbou pery. Neskôr som začala maľovať krvou.
Zatiaľ čo som vystupovala po schodoch do svojho bytu, rozmýšľala som, kedy nájdu telo obete. Obyčajne to bolo do dvoch až štyroch hodín.
Odomkla som dvere a zacítila noc. V mojom byte bolo vždy cítiť noc. Studený nádherný pach noci. A farby. Farba ma sprevádzala celý môj život. Na hodinách som maľovala ako bláznivá, špinavá a poznačená červenou farbou. Z diaľky som vyzerala zúbožená a zakrvavená. Vždy sa mi to páčilo. Páchla som po farbe. Mdlá vôňa, súčasť môjho života.
Moje telo sa automaticky roztriaslo, keď som vošla do kúpeľne. Nenávidela som sprchovanie kvôli TYRANOVI. Bála som sa jeho zjavenia vždy, keď som zavrela oči.
Zobliekla som sa. Nadýchla som sa. Pustila som vodu. Vošla do sprchy. A čakala.
Prišiel. Len čo sa kvapky dotkli môjho tela, pred očami som zbadala modré oči, nadržané reči sa v mojom tele ozývali s maximálnou hlasitosťou. Prenasleduje ma celé dni, celé hodiny, celé minúty a každú sekundu.
Po utrpení, očiste a strachu som sa nahá postavila pred zrkadlo. Videla som ho za chrbtom. TYRAN chcel sex. Chcel mi ublížiť. Chcel ma ponížiť. A urobil to. Znesvätil moje štrnásťročné telo svojím pohlavím, svojím dychom, svojím potom. Zas a znova som mala pred očami jeho tvár a počula sa kričať každú noc, každý deň v sprche, každú hodinu v ateliéri. TYRAN MA PRENASLEDOVAL UŽ DESAŤ ROKOV. Príliš hlboko sa mi vryla jeho nadržanosť, jeho odtlačky do kože. Nemôžem ich zmyť.
Tým, že zabíjam TYRANOV robím ženám láskavosť. Nechcem za to nič, stačí mi len slasť. Slasť, ktorú pociťujem pri pomste.
Vypla som sprchu a nahá som sa pustila do maľby. Možno mi ľudia pomôžu, keď uvidia ten obraz.
Muža, ktorého som dnes zabila som stretla pred stanicou. Spoznala som v ňom tyrana, mal tyranské oči. Konala som rýchlo. Upútala som jeho pozornosť a pozrela naňho s tým najzvodnejším pohľadom, akým som vedela. Chcela som ho dostať do stavu, keď by som to v rukách mala len ja.
TYRAN sa na môj pohľad ,,namotal“ dosť rýchlo. Jeho nadržané telo sa triaslo tým najhnusnejším spôsobom. Podľa sebaistej chôdze som vedela, že toto je ten typ muža, ktorý by mi zničil celý život. Toto je ten správny TYRAN!
Žmurkla som naňho a vybrala sa smerom k toaletám. Presne ako som predpokladal, TYRANOVI s rozsvietili oči a svojím zvráteným pohľadom ma nasledoval do svojej hrobky. Do pánskych záchodov som vošla šťastná. Vošla som prvá, rýchlo som vytiahla nôž a schovala ho za chrbát. Muž TYRAN si však toto gesto všimol a reagoval rýchlo. Zvalil ma na zem aj s mojím nožom v ruke, potkol sa spadol tiež. Vytrhol mi veľký chumáč vlasov. Natiahla som ruku za nožom a zo zeme som mu presekla šľachy na členkoch. S obrovským výkrikom sa zviezol k zemi. Z tašky som vytiahla špagát a zviazala mu ruky o radiátor. Bol úplne paralizovaný. Smiala som sa svojím hlasným smiechom nad krvou, ktorá liala z jeho členkov ako moč starca. Nepravidelná a páchnuca mokvanina. Musela som to však stihnúť. Vyhrabala som z kapsy plastovú fľašu a priložila ju aj s lievikom k členkom zmietajúcej sa obete. Prúd krvi dopadal na dno fľaše a o chvíľu bola plná. Krik TYRANA sa ozýval ako v jaskyni. Vytiahla som z tašky šatku a lyžicu a potešila som sa nasledujúcim aktom. Šatkou som mu zapchala ústa, ktoré cvakali po mojich prstoch. Zdvihla som lyžicu a pozrela do jeho modrých zvrátených očí. Chcela som, aby pred tým videl lyžicu, aby vedel, čo chcem urobiť a tak som mu ju ukázala v celej svojej mrazivej kráse a vybrala mu ľavé oko. Mľaskavý zvuk sprevádzaný prudkým vreskotom obete bol ukľudňujúci znak toho, že všetko prebieha tak, ako má. Oko som nachvíľu podržala v ruke, no šmykľavý povrch mi zabránil stlačiť ho, vyšmyklo sa mi a dopadlo na dlážku a tam sa rozlialo. O chvíľu tak skončilo aj druhé oko. Pozerali sa na mňa dve diery v hlave mikajúceho sa muža. Značne zašpinená krvou som si potrela tvár červenou energiou zmietajúceho sa zvieraťa.
Potom som mu roztrhala šaty na hrudníku. Hrudník bola moja druhá najobľúbenejšia časť. Muž už bol na konci so silami, v agónii, prišiel o veľké množstvo krvi, bol slabý a navyše sa nemohol hýbať s preseknutými šľachami.
Rez na hrudi som začala pri deltovom svale. Bolo to ťažké, pretože sa mikal ako bláznivý v ošiali a v šoku, ktorý som mu spôsobila. Len čo som zatlačila na nôž, z pokožky vytieklo množstvo krvi, ktorú som nechala stekať po mužovej chlpatej hrudi a ďalej po mojich bledých nohách a rukách. Roztvorila som ho asi na dvadsať centimetrov a vopchala ruku do jeho brušnej dutiny. Muž práve v tej chvíli zomrel, skonal, skapal ako ranené zviera. Cítila som jeho vnútornosti. Ten pocit bol nezabudnuteľný, akoby som vložila ruku do horúcich špagiet, klzkých a teplých. Stlačila som mu žalúdok a oddala sa orgazmu. Milujem stláčanie vnútorností. Dodáva mi to pocit moci. No dnes som sa rozhodla nechať mu brucho a presunula som sa nižšie, k jeho pohlaviu.
Odrezávanie penisu nepatrí medzi moje obľúbené činnosti. Je to nástroj, ktorý mi zničil telo aj život, donútil ma trpieť.
Odsekla som ho bez najmenšieho pocitu slasti. Otočila som muža na brucho a stiahla mu nohavice. Penis som mu natlačila do zadku. Aj napriek tomu, že nenávidím túto prácu, som povinná zničiť nástroj zla môjho TYRANA. Kto iný, ak nie ja?
Obraz bol už skoro dokončený, chýbalo tam však to najdôležitejšie. Krv. Symbol ženy na obraze, môj symbol.
Pozrela som sa na plastovú fľašu plnú červenej tekutiny na stole vábiacou svojou vôňou či smradom a farbou. Nemohla som sa pohnúť z miesta. Chcela som sa napiť. Napiť sa krvi TYRANA, splynúť s ním, plynúť s jeho krvou.
A tak som ju vypila. Pomaly. Vychutnávajúc trpkú sladkú chuť. A vedela som, že je koniec. Ja nie som ja. Som TYRAN.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu