mohli sme sa spolu dotknúť
všetkých farieb severnej žiary.
Plávať v slnečnom vetre
a každý bozk
by bol z elektriny.
Rozplynúť sa medzi oblakmi.
Keby som Ťa stretol ako chlapec,
každý deň by som Ti priniesol za hrsť mien,
pri ktorých by si zabudla na
všetkých ostatných mužov tvojho života.
Keby som Ťa stretol ako muž,
bývali by sme v miestnosti zo skla,
kde by sa každé Tvoje slovo zhmotnilo
a každá slza
spravila v stene iný žliabok,
ktorým by už ďalšia netiekla.
Stretol som Ťa tu a teraz.
Zopár okamihov.
Ráno, pred chvíľou, si odišla.
Ostali tu po tebe, v pohári od kávy
a vankúši, dva čierne vlasy.
Takmer pramienok.
***
Nemusíš sa predomnou schovávať.
Vidím ťa, ako keby si bola drobná ako zápalka
a prechádzala sa mi po dlani.
Prečo si myslíš, že ťa nevidím.
Viem, že si tu,
už len preto, že vzduch v tejto
prázdnej miestnosti vypĺňa cudzí tlkot srdca.
Máš pravdu.
Skoro som zabudol.
Znovu bola polnoc:
Tak sa vykradni von,
môžeš narásť, až budeš vysoká ako všetky tiene.
Roztiahni svoje dlane a zovri ma jemne
svojimi metrovými nechtami.
Otvor ústa a šepkaj.
Povedz, čo chceš.
Nerob si starosti, steny utriem.
Kde tvoje sliny prepália podlahu,
vymením dlaždice.
Zober všetky svoje šedé pierka a štekli ma.
Prebodni ma.
Mne na tom nezáleží.
Už dávno nie.
***
Aj vďaka tebe
si chcem pamätať na to dobré v nás.
Dva týždne,
alebo celá doba.
Pamätáš si na ten strom,
zaštiepený zo štyroch rodičov?
Koľko bolesti ti neskôr spôsobil.
A predsa: vezmem si z neho jeho plody.
Sladké a tuhé.
Červov prehltnem.
Mal som ťa pobozkať na čelo,
ale aj tak aspoň viem,
teraz,
že keď už nie je prázdnota sladká,
môže v nej byť aj mier.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár