Teraz si len tak postávajúc na balkóne trápil hlavu nad tým, koľko mal asi tak minulú noc vo vrecku peňazí. Ani za ten svet sa nemohol rozpomenúť, čo značilo, že to asi nebolo až tak veľa, aby sa nad tým takto trápil a hodil túto starosť dolu na chodník, kde sa rozpleštila na mastný fľak a tak prenechala miesto v jeho hlave lepším myšlienkam.
„Ahoj Tóno,“ povedal Marcel, keď si všimol, že na vedľajší balkón vyšiel jeho dobrý, aj keď v niektorých smeroch trochu divný kamarát a sused v jednej osobe. „Ako sa máš?“
„Ja? Ty povedz. Ako sa ti spalo pred vchodom?“
„Výnimočne celkom fajn. Ale ani za toho Boha neviem ako som sa tam dostal.“
„Hej,“ okríkol ho Tóno. „Neber meno Božie nadarmo, jasné? Daj si facku!“
Marcel Tóna poznal veľmi dobre. Vedel, že by nemalo zmysel odporovať a tak si hneď jednu poriadnu strelil. „Spokojný?“
„Áno, ďakujem. Vieš, keby si toľko nepil, nestávali by sa ti takéto veci. Inak, zajtra príde môj nový spolubývajúci. Naživo som ho ešte nevidel, ale vyzerá byť v pohode. Príď sa potom zoznámiť“
„No super!“
Iste si teraz všetci myslíte, aký je Marcel alkoholik. Musím vás však vyviesť z omylu. Za posledný rok zaspal cestou domov iba tri krát. Ale nechajme to. Má mnoho zaujímavejších vecí a vlastností, ktoré stoja za zmienku.
Napríklad veľmi rád hráva futbal. Je to pekný nenáročný šport, pri ktorom sa dá super odreagovať a odkedy dostal na Vianoce od Tóna nové joysticky, hrávajú neprestajne každý druhý deň. Pravidelný koordinovaný pohyb prstov je zdravý a dôležitý pre ich prekrvenie a keď sú prsty dobre prekrvené, človek sa hneď lepšie cíti.
Ďalšia zaujímavá vlastnosť je jeho samotárstvo. Býval vždy sám. Ani k Tónovi sa nechcel nasťahovať, keď zháňal spolubývajúceho a to je jeho najlepší kamarát. Každý sme nejaký, hovorieval, a ja mám rád súkromie. Ľudia mu liezli na nervy, hlavne cudzí a hlavne v jeho práci pokladníka v supermarkete.
Keď sa z balkóna vrátil do izby, zistil, že mu škvŕka v bruchu a je hladný. Najbližší obchod sa nachádzal o dve ulice ďalej. Cesta tam trvá pomalou chôdzou päť minút. „To sa neoplatí,“ zamrmlal si popod nos. „Fakt že nie.“ Mohol ísť aj k Tónovi, no má svoju hrdosť, nebude ho predsa vyžierať.
Zatiahol žalúzie, stiahol roletu, a aby ešte viac nevyhladol, ľahol si na posteľ a rýchlo zaspal. Na druhý deň sa zobudil, pevne rozhodnutý ísť nakúpiť všetko potrebné pre jeho prázdny žalúdok. Lenže ako to už po sobote občas býva, bola nedeľa a obchody boli zatvorené.
Vybral sa k Tónovi.
A život sa mu zmenil o stoosemdesiat stupňov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
21. 11.novembra 2014 16:08
pises ozaj pekne, len mi tu strasne chybal konflikt, zaklad kazdej poviedky, preto to bolo take neslane, nemastne. ale posledna veta slubuje vela, preto sa tesim na pokracovanie
Napíš svoj komentár