Február – Organizujem spolu s kamarátmi florbal (pôvodne som bola len účastník, ale vodcu smečky to nechytí). Je to super a potiahneme sezónu až do konca mája.
Spoznávam svojho budúceho priateľa, vtedy ešte neviem, že sa budeme raz frajeriť. Je to na druhom proteste za Slušné Slovensko. Po ňom odchádzame na byt ku kamarátke, vypijeme veľmi veľa vína a opustíme sa nad životom. Nakoniec ho okradnem, lebo si nemyslím, že ho niekedy ešte uvidím...
Marec – Stále hrávame florbal, kúpila som si dokonca vlastnú hokejku. Prvý rok magisterského sa konečne dostane do tej lepšej fázy: už som dohnala učivo pri prechode medzi dvoma rozličnými odbormi. Moja vedúca katedry je krava. Nájdem novú životnú radosť zvanú arteterapia. Či už ako predmet v škole alebo ako záľubu doma. Veľa kreslím, veľa študujem všetko o psychológii kresby, o terapiách všeobecne a ľuďom v mojom okolí začínam nanucovať kresliť stromy, postavy, krajiny. Uvedomím si, že chcem pracovať niekde na prelome pomáhajúcej (pedagogicko-psychologickej, resp. poradenskej) a umeleckej profesie, lebo ani jednu pozíciu nedokážem odstrčiť na úkor tej druhej. Certifikovaný kurz arteterapie stojí však 3000 eur. Tak si kúpim objektív a dúfam, že raz budem bohatá vdova.
Apríl – Tak asi nie. Na začiatku mesiaca rozchod. Boľavý, ale vyslobodzujúci. Rozchod, z ktorého nemám potrebu ostrihať si vlasy a ani nijak inak dramaticky zmeniť svoju vizáž, čo hovorí za všetko. Ukončila som to presne po troch mesiacoch. Obaja moji najbližší kamaráti sú preč v zahraničí a ja sa ocitnem na jeden dlhý týždeň úplne sama. Cítim sa osamelo, čas trávim v škole a so spolužiakom. Cez ten týždeň mi zhodou okolností akurát napíše dotyčný, ktorého som okradla. Padne to vhod, začíname si písať a následne i stretávať. Som nútená priznať sa mu, že som ho okradla. Čuduj sa svete, jeho to pobaví a pozve ma znova von. Červená kontrolka.
Máj – Niečo so mnou je. Lezie na mňa chrípka? Nie. Horšie. Som zamilovaná. V polke mesiaca to už viem naisto. Nechávam mu pred prácou stromček šťastia, tak aby si ho našiel práve on, a dúfam, že to pochopí i bez slov. Tvári sa, že to nepochopil, lebo napätie je sexi. Po skúškovom balím saky paky a odchádzam do Moskvy, lebo však nasrať na takého chlapa, čo nechápe, že keď mu nechám stromček šťastia pred prácou, tak ho chcem.
Moskva je super, je tam najkrajšie metro aké som kedy videla a stretávam sa tam s najlepšou kamarátkou zo strednej, ktorá tam študuje. Urbexujem v kaštieli z 18. storočia, a cestou k druhému urbexu (podivný atómový kryt) zapadneme autom v močiari a veziem sa o tretej v noci na traktore, keď naše auto prídu vytiahnuť ruskí hobiti.
Jún – Vrátim sa z Moskvy, aby som sa otočila na ďalší deň do Londýna. Na letisku v príletovej hale ma čakajú dve kamarátky, držia takú tú klišé ceduľku ako v amerických filmoch a je tam napísané „MORF“, dostanem darčeky a hlavne to, čo mi v Moskve celý čas hrozne chýbalo – colu zero.
Ten jeden voľný deň v BA strávim s ním. Dá mi konečne pusu, náznaky teda boli pochopené a veci vyjasnené. Napätie je skrátka sexi.
Potom odchádzam do Londýna a som totálne v piči. Po návrate z Londýna sa krátko na to z môjho budúceho frajera stane súčasný frajer. Toľko k tomu. Môj život je naruby.
Na konci mesiaca ideme na výlet s kamarátkami do Viedne a prezlečené za vdovy naháňame po cintoríne srnky, prezrieme si múzeum mučenia, múzeum potratov a zavrieskame si v Prátri.
Júl – Grciam dúhy, jednorožce a trblietky. Začínam písať básne, ktoré dokonca i vyhrajú. Idem po prvýkrát na maďarské lazy a navštívim priateľovu rodnú. Veľa pracujem. Na Pohode vyhlásia výsledky Poviedky a ja sa neumiestnim (prejdem iba do druhého kola, kde bolo vybratých 40 poviedok z 350), nával depresie a zlyhania ale čoskoro nahradí pocit snažiť sa viac a tak rozošlem poviedky do iných súťaží. Tento mesiac ubehne hrozne rýchlo. Rýchlejšie ako prečítanie tohto odstavca.
Och, takmer som zabudla – diagnostikujú mi alergiu na slnko, takže prvé dva týždne strávim v zákryte domova a po vonku chodím s burkou. Začína veľký boj, ktorý sa ťahá až do jesene. Lieky, prevencia, plač. Je dosť možné, že ma to čaká i budúce leto.
August – Plánovať niečie narodeniny je o držku a želanie kamarátky „poďme proste niekam na výlet“ sa zmení na starostlivo naplánovaný predĺžený víkend v Budapešti. Má to byť tajomstvo, takže to zrazu vedia všetci. Týmto odovzdávam poklonu hlavnému organizátorovi, pretože výlet je úplne super. Napriek faktu, že cestou v autobuse príde teta Irma, miniem veľa peňazí na kraviny (ja proste neviem odolávať gýčom), na slnku trpím, chodím viac ako vládzem a vonku je také teplo, že horia muchy za letu, som najšťastnejšia.
Neskôr príde Grejp, kde sa stane veľa vtipných vecí, ale nehodí sa ich sem napísať. Na konci leta idem na týždňové literárne sústredenie, ktoré som vyhrala za odmenu. Je to obohacujúce, spoznám veľa nových inšpiratívnych ľudí, dostanem náklad na tvorbu, ale v konečnom dôsledku je to dobré, lebo začínam písať viac a viac.
September – Pred začiatkom semestra ideme ešte s priateľom na pár dní do Prahy. Nemyslím si, že ma po Moskve, Londýne, Viedni a Budapešti, ktoré som zažila tento rok, ešte niečo oslní, ale Praha nesklame. Nepodarí sa nám dostať v reštike sviečkovú, takže si kúpime taký ten balený polotovar z Tesca, ktorý si večer prihrejeme na šporáku. Zjeme ju pri okne s výhľadom na stovežatú. Asi je to šťastím, hladom po celodennom túlaní Prahou, ale chutí to fakt skvelo. Aj keď je to polotovar s mikroténovou fóliou a plastovými priehradkami.
Október – Malý veľký sen sa stal skutočnosťou a ja vyhrám prvé miesto v jednej literárnej súťaži. Je to jeden z míľnikov, ktorý som chcela vždy dosiahnuť – byť aspoň raz v živote v niečom prvá, aj keď len zdanlivo, v ohraničenom spektre (a s menšou konkurenciou).
Vidím Zvolen, pána Roláčika, zjem hrozne veľa pagáčov, chlebíčkov a tvarohových koláčov a neskôr konečne po prvýkrát uvidím i Banskú Štiavnicu. Tu púť mojich výletov za tento rok končí.
Moje priateľstvá, tie, na ktorých mi záleží, sa zachovávajú a v niektorých prípadoch i zlepšujú. Automatický úpadok v priateľských vzťahoch, ktorého som sa obávala, keď som si našla priateľa, sa nekoná. Teda aspoň dúfam. Odľahne mi, ale sú miesta, na ktorých ešte treba pracovať.
Nakontaktujem sa na občianske združenie pracujúce s ľuďmi bez domova a chcem začať ako dobrovoľníčka. Podarí sa mi prísť raz, na čo vôbec nie som pyšná, ale kvôli tomu, že sa mi nedajú zosúladiť smeny so školou/prácou, tak si to nechávam ako záväzok do ďalšieho roku.
Začínam chodiť každý utorok maľovať do ateliéru. Je to vyslobodením v toľkom chaose.
November – Na helovíne som v kostýme za crazy old unicorn lady a ovešaná pätnástimi plyšovými jednorožcami trsám na LGBT party v Cvernovke. Umrie mi notebook a je to skvelé načasovanie na to, aby som sa rozhodla podať si prihlášku na VŠMU, odbor scenáristka, kde treba napísať tri poviedky a scenár do konca decembra. Čo je zas skvelé načasovanie na to, aby som začala písať diplomovku.
Čím ďalej, tým viac cítim potrebu ubrať sa týmto smerom. Scenáristika mi nedala pokoj päť rokov, takže to idem predsa len (a aspoň len) skúsiť a hrozne hrozne hrozne dúfať, že sa tam dostanem.
Mamka začína byť psychicky chorá a tak doma máme na dennom poriadku paranoju. Týždňami sa to nezlepšuje, ba priam naopak, zhoršuje. Už mesiac počúvam o tom ako nás niekto sleduje a že nám niekto ublíži.
Môj priateľ pri mne stojí už polroka a ja som za neho vďačná.
December – Posledné skúškové na súčasnej škole. Budúci semester ma čaká už len obhajoba a štátnice. Prijímačky na novú školu, uzávierky do kadejakých súťaží, veľa stresu a pravdepodobne i veľa plaču. Vianočné obdobie (ktoré ma akosi úplne minie) strávim prevažne učením a písaním poviedok na prijímačky. Je to oveľa ťažšie ako som si myslela. Momentálne ma čaká už len dva dni práce a potom silvestrovská dovolenka.
Neviem celkom uveriť tomu, že o chvíľu tento rok končí.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
feelagain
26. 12.decembra 2018 23:57
velaaaa stastia
2
Teraz môj rok 2018:
január - december: Spím, žerem a opúšťam sa.
Ďakujem za pozornosť
Btw to sa dá len tak dostať psychická choroba?
január - december: Spím, žerem a opúšťam sa.
Ďakujem za pozornosť
Btw to sa dá len tak dostať psychická choroba?
Napíš svoj komentár