Bol to taký krásny obyčajný deň. Ľudia sa smiali, deti pobehovali po vonku, šantili na ihriskách. Mnoho ľudí malo na tvári krásny úsmev. Slniečko príjemne hrialo, zamilované páry ležali v tráve tesne pri sebe a nenechali sa ničím vyrušiť. Staršie deti chodili do školy. Muži pracovali. Mladé ženy chodili s priateľkami po meste. Sem tam sa našla takú skupinka, kde boli kočíky a v nich krásne bábätká. Vzduch bol príjemný, teplý. Keď zafúkal vetrík, trocha všetkých osviežil.
Ale toto bola už minulosť. Krásna minulosť. Prečo sa to všetko zmenilo? Môže za to iba jedna jediná chyba. Chyba, ktorú už nemožno vrátiť späť. A táto chyba, zabila tisíce ľudí. Spôsobila obrovské škody a mnoho iných vecí po celom svete.
Nerada spomínam na tieto časy, aj keď som už veľmi pristará. Slzy mi to tlačí do očí. Všetky záblesky minulosti sa mi vracajú pred moje oči. Nedokážem ich zastaviť.
Momenty tej paniky, momenty toho sťahovania... a to ako nás klamali. Ako nám tvrdili, že o tri dni sa vrátime späť. Hovorili, aby sme si vzali len tie najdôležitejšie veci- peniaze a doklady.
Klamali.
Stále vidím tie autobusy ako odchádzajú z mesta. Najprv ženy a deti. Až potom muži. Vďaka tomuto, som už nikdy nevidela svojho milovaného. Tento deň nás od seba rozdelil naveky. A ja som vtedy čakala jeho dieťa. Tak strašne sme sa tešili na našu spoločnú budúcnosť.
Už nikdy nezavítam do môjho mesta Pripiať. Už nikdy neuvidím svoj byt a obľúbené miesto na čítanie kníh. Všetko je to už len minulosť. Zlá minulosť, ktorá by sa už nikdy nemusela opakovať.
Ešte nás tam nechali, až do ďalšieho dňa! Nerozumné riešenie. Teraz sa všetko tají. Aj po toľkých rokoch sú tu klamstvá a tajnosti o tejto havárii. Ako som už povedala... Jedna chyba a všetko je zničené. A to sa už nedá vrátiť späť.
Od toho momentu som ako telo bez duše. Keď som sa s rodinou presťahovala do vedľajšieho mesta, strávila som dni a noci pri okne a mlčala. Až do kým nezačali najbližší umierať vďaka ožiareniu. Prvý bol otec a neskôr aj môj brat.
Mala som chuť zabiť sa. Ale aj obedovala by som svoj život, keby sa to dá vrátiť späť. No... nedá sa.
Hovorí sa, že čas zahojí všetky rany. No, nie je to pravda. Je to minulosť, ktorá sa už nedá nikdy vrátiť späť.
(Z môjho blogu: little-darkangels.blog.cz - môj vymyslený príbeh.)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár