Keď sa to stalo bolo mi 14. Bývala som len s mamou, moja staršia sestra odmietala bývať s nami prespávala na uliciach s nejakým kamarátmi, doteraz som nepochopila prečo. Bola som na jedno okno slepá, moja mama mi doteraz nevysvetlila prečo. Môj oco bol naša opora rodiny, finančný zdroj smiley:, keď odišiel, tak to išlo s mojou rodinou a so všetkým dole vodou. Moji "kamaráti" sa so mnou prestali baviť, všetci hovorili, že smrdím, čo bola aj pravda. Sprchovací kút bol rozbitý a na dezodorant som nemala. Môj život nemal zmysel. Celé dni som preplakala. Nudila som sa, nemala som ísť s kým von, známky v škole som mala stále dobré a veľa žiačok sa pokúšalo zhoršiť mi priemer. Bola som šikanovaná, každé ráno čo som išla do školy autobusom sa mi všetci smiali, keď som sedela v rohu v poslednej lavici, všetci sa za mnou otáčali a šepkali si niečo. Obedy v školskej jedálni, mi platil štát, keďže sme boli vo finančnej núdzi. Začala som sa rezať. Viackrát ma už nejaké dievčatá zbili len preto, že smrdím, chcela som svoj život ukončiť, ale nevedela som, kto by sa postaral o mamu. Raz som sa vrátila uplakaná zo školy s monoklom, išla som do kúpeľne zbadala som tam moju mamu, v bruchu mala náboj. Plakala som ešte viacej, zobrala som žiletku, lieky a bielidlo. Dorezala som sa, zjedla som lieky a bielidlo, pred očami som uvidela záblesk otcovej tváre.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár