Volám sa Sára. Bolo mi pätnásť. Išla som do školy všetky baby boli "vyfintené" v sukniach. Dokonca aj ja a to sukne nemám rada, ale pretože som najpopulárnejšie dievča na škole, musela som. Bolo do mňa naozaj veľa chalanov, ani som ich poriadne nevedela spočítať, nevšímala som si ich. Okrem jedného (Fero), toho som stále ohovárala a robila mu zo života peklo, neviem prečo, nikdy mi nič neurobil, no tak trochu mi vstúpla sláva do hlavy. Stále som bola len do Joža (lepšie mená ma nenapadli DD), bol krásny, ale nie populárny, no mne to nevadilo. Začali sme spolu chodiť, prvý mesiac to bolo úžasne, no potom som mala divný pocit, že sa so mnou stretáva len z povinnosti, postupom času sme sa stretávali menej a menej, stal sa z toho vzťah cez internet a keď sme išli okolo seba ledva sme sa pozdravili. Nakoniec mi povedal, že chodil so mnou len kvôli tomu, aby sa stal populárnejší. Mala som depky a ochorela som, bola to bezvýznamná chrípka. Zazvonil zvonček. Šla som neupravená v medvedíkovom pyžame otvoriť. Ani som sa nestihla pozrieť poriadne kto to je a už som cítila na ústach jeho pery. Hneď som vedela, že to je Fero. Položil svoje zošity pred dvere a utiekol. Zakričala som na neho. Bežal ďalej bez zastavenia. Neskôr som zistila, že som jedla Tresku a poriadne my smrdelo z úst smiley:, ani sa nečudujem prečo ušiel, uškrnula som sa do zrkadla. Zobrala som si jeho zošity a prepisovala ich. Keď som vyzdravela, začali sme sa stretávať, bolo to super, sme spolu už 4 roky.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár