Štiknem zapaľovačom a ako zázrakom horí. Malý plamienok a ja som už nervózna kedy tento plamienok rozsvieti cigaretu.
Ťahám ťahám, kým si nie som istá, že horí na plno. Uvoľnenie, blaho.
Pociťujem spokojnosť. Cez malú škárku vypúšťam zo seba dym. Ten mi dáva pocit tepla. Rozmýšľam či si vypytáť aj ďalšiu. Dym ma zahaľuje do noci a to čo mi kedysi tak odporne smrdelo mi teraz vonia. So zatvorenýmo očami vdychujem uuuuuuuuh a vydychujem huuuuuu...
Ale prečo vlastne?
Už ma ani neštípu oči, len sa usmievam a musím sa opierať o múr lebo sa mi točí celý svet. Prikladám si ju k ústam častejšie a častejšie a dúfam, že to nemá konca.
Je mi všetko jedno. To že mi smrdí ruka ako popolník, to že ma to kazí aj to že nato nemám vek.
Je nepodstatné koľko mi je, hlavné je že chcem., že musím? Ako je možné že ma to po prvoom raze tak chytilo. Prvýkrát a hneď ma to takto nechcela, že sa toho nechcem vzdať.
Uuuuh opájam sa teplom. Vychutnávam a dýcham. Neprestávam.
Dym už mám aj pod nechtami, vo vlasoch, pod kožou v žalúdku...
äNeviem prestať, toho som sa najviac bála. Nenávidela som toto všetko a teraz.. hmm. teraz chcem to čo som nenávidela. Tú vôňu, to teplo, ten pocit keď sa ti točí hlava. Poddala som sa tomu a vychutnávam.
Viac mi netreba len tieto okamihy, keď cítim, že som to ja, keď mi nič nechýba, keď ma nič netrápi.
Zaplavuje mi to srdce. zahaľuje ma to do svojho sveta. Ponáram sa. Som v tom až po uši. Už nejaký ten čas.
Hovorím o cigaretách? Ach nie Hovorím o ňom. Je to to teplo, ten dym, to aké mi dáva pocity. je to o ňom. o nej. o láske ktorú od neho cítim a ktorú potrebujem a chcem viac a viac.
Cigareta zhasiná ale ja ju cítim stále. Stále je so mnou.
A viem, že sa to bude opakovať, že sa všetko vráti, už zajtra opäť ťa uvidím.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.