Poznáš to ?

Poznáš to ?

Ten pocit. To obdobie. Tú beznádej, ten smútok. Tú zúfalú túžbu, aby ťa mal niekto rád.
Aby ťa mal rád hocikto, aj napriek tvojim chybám, tvojim nedostatkom, tvojej povahe.

Veľmi chceš, aby ti ľudia lásku opätovali. Aby neboli voči tebe bezcitní. Chceš si vybrať „tých správnych“ do ktorých sa zaľúbiť.

Možno práve títo sú tí správni... Tí, ktorí tvoju lásku neopätujú, ktorí ťa (ne)vedomky trápia, ktorí ťa učia prežiť tú bolesť.
Tí, pri ktorých si nie si istý ich citmi. Svojimi citmi. Nie si si istý tým, čo je medzi vami a tým, čo sa ti len zdá, po čom len túžiš aby bolo.

Chceš mať istotu. Chceš vedieť, čo k tebe cítia.
Možno nie všetci.
Sú ti ukradnutí. Zaujíma ťa len on(a). A práve on(a) v tebe prebúdza tú najväčšiu neistotu.

Pochybnosti. Vŕta ti to hlavou. Veľký červ, ktorý ťa postupne zneisťuje. Prehrabáva sa v tvojej mysli, v tých najtmavších zákutiach, o ktorých tušíš že tam sú, ale nechceš ich nikdy vidieť. Už nikdy viac.

Otvára ich. Všetky. Ničí ťa. Tvoju istotu. Všetko zniči(l).
Znova máš ten pocit. Pocit nedostatočnosti. Nikdy nie si dosť dobrý.

Ty proste nie si dosť dobrý.
Ty nie...

Nevieš sa toho pocitu zbaviť. Nikdy nie natrvalo. Prenasleduje ťa. Chvíľkami je ticho, aby si si užil(a) aj pekné chvíle v živote, ale nikdy sa nestratí. Patrí k tebe. Je len tvoj.

Presviedčaš sa, že si dosť dobrý. Že ťa má rád(a). Že to len milosrdne nehrá. Ale sám(a) tomu neveríš. Neveríš, že ťa niekto má rád, nie takým spôsobom, ako to potrebuješ.

Nezachránia ťa. Nedokážu to. Oni nie. Dokáže to len on(a). Ale práve je(j)mu, je jedno, čo sa s tebou deje.

Ty proste nie si dosť dobrý...
Ty nie...

 Blog

25 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu