Neriešil to, nechal to tak. Dúfal že je to len nejaký chvíľkový „skrat“ .
Neriešil to...
Bola to chyba...
Vtedy však netušil aká veľká chyba to bola. Ľúbil ju. Myslel, že aj ona jeho, vyzeralo to tak, správala sa tak. Klamárka.
Odišla... Teraz len na chvíľu...
Ubiehali dni. Týždne. Mesiace... Čas letel, a oni sa vídavali. Ich vzťah fungoval. Zdalo sa že veľmi dobre. Zdalo sa, že vydrží. Samozrejme, občas sa pochytili, ale nikdy nie nejak vážne. Všetko spolu vyriešili.
Martin mal často voľný dom. Veronika u neho zostávala aj celé víkendy. Rada s ním trávila čas. Mohla byť pri ňom sama sebou. Nemusela sa pretvarovať, chápal ju, vždy ju podržal a nikdy ju neodsudzoval.
Ich vzťah sa stále vyvíjal a mesiace ubiehali ako voda.
A prichádzalo to stále častejšie...
Veronikine „výpadky“. Zobrala sa a odišla. Nikomu nepovedala nič – ani rodičom, ani kamarátom, ani Martinovi. Všetkých to trápilo. Báli sa o ňu. Báli sa, že sa jej niečo zlé stane. Že si ublíži. Psychicky, alebo fyzicky. Na jej tele nikto po jej návrate nič zvláštne nespozoroval, len Martin si všimol zmenu v jej správaní. Vždy bola o niečo odmeranejšia, chladnejšia, bezcitnejšia, neprístupnejšia.
Cítil že ju stráca, chcel proti tomu bojovať.
A prichádzalo to stále častejšie....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Strašné ako sa v tom príbehu nachádzam, keby tam aspoň bolo iné meno! (ach)
... ale píšeš geniálne
... ale píšeš geniálne
Napíš svoj komentár
Daktorý deň si to prečítam celé