A ja mám to obdobie teraz. Nie že by som nechcel ísť spať alebo nedokázal zaspať ale bojím sa.
Nebudem vravieť prečo lebo už sám sebe som teraz nahnal husiu kožu, už po tretí krát za týchto 5 minút.
Tak som sa teda rozhodol, keďže som tu už nejaký ten piatok, že napíšem konečne nejaký ten blog.
Patrí sa a je na čase. No ale o čom bude? Aj keď je už možno správna doba na napísanie blogu, ako na potvoru akurát nie sú žiadne myšlienky, citové výlevy alebo niečo také. Som na bode 0 teda v pohode. Možno by sa aj niekde v čase našlo niečo čo ma štve a ja tu chladnokrvne búšením do klávesnice napísal myšlienky kuchynského bojovníka.
Áno, správne kuchynského bojovníka, tak totižto označujem ľudí, ktorí by dokázali slovami zmeniť celý svet, každému by vrazili, povedali svoje a podobne no len za hranicami kuchyne. Lebo keď opustia priestor domova, zrazu sa veľké slová stanú malými alebo žiadnymi skutkami.
Sú to masky ale prečo idem vravieť o druhých, najprv by som sa mal pozrieť sám na seba.
Som aj ja maska? Hm, to je mi ale otázka, tak si to zvážim.
Keď si to tak zhrniem na výške som niečo ako bad guy ale na strednej som bol zas good guy.
Že by hra na policajtov ale v jednej osobe? Prečo je to vlastne tak? Ale pre odpoveď našťastie nemusím ísť ďaleko. Zatiaľ čo moja stredná bola komunita kriminálneho a sprostého tak moja výška je zas stelesnením slušného a múdreho. A moja osoba v oboch prípadoch sa nevie trafiť do štandardu.
Nechcem taký ale byť. Snažím sa no som svojský, masku odhadzujem a keďže som dosť času trávil na internete a po súťažiach vždy som sa riadil pravidlom ako na Online tak aj na Offline. Čo vlastne znamená, že som vždy tou istou osobou ako doma tak aj v škole, na internete alebo vonku, medzi blízkymi či priateľmi.
Ale dobre uznávam, zmenil som sa.
Z chlapca na muža. Ale z rozumného na hlúpeho.
Žijem svoj sen, túžby sa mi splnili som tam kde som chcel byť ale zrazu necítim to tvrdé odhodlanie, že už musím. Dokázal som to čo som mal a už je to len prežívanie. Aj keď stále mám ciele, už to nie sú ciele za ktorými by som tvrdohlavo šiel. No ukončiť ich chcem a aj to urobím!
Túžim sa však zbaviť niektorých mojich splnených snov a začať žiť nové. Nedá sa. Je to ako droga a minulosť ma vždy zatiaľ dobehla. Cítim však že koniec je už blízko. Štve ma ale to, že keď už som odhodlaný s tým skončiť zrazu príde to kvôli čomu som tak tvrdo pracoval a bolo by mi hlúpe to vzhľadom na tie roky odmietnuť, tak nedokážem povedať NIE.
Budem sa to musieť naučiť.
Nuž ale toto nie je téma, ktorú by som chcel mať v tomto blogu. A vlastne o čo bude tento blog? Však sám neviem odpoveď na túto otázku. Tak ju idem hľadať a k novým myšlienkam, treba správnu motiváciu.
Púšťam rádio, samá politika. Vypnem rádio a pustím si dokola sychravú pieseň, pre ktorú som sa rozhodol, že si nechám zahrať na svojom pohrebe. Dobre pozriem sa na Birdz čo nového a ako skoro vždy nič. Však čo tejto nočnej hodine.
Čo budem teda vlastne takto neskoro robiť, všetci už doma tvrdo spia, noc je na vrchole.
Musím si položiť otázku, čo by v túto dobu urobil správny chlap? Aha už viem, pustil si PORNO!
A tak teda púšťam grafický program a začínam kresliť obrázky zvierat. Počkať? Halóóó je noc, každý spí ... a ja dokresľujem ďalšiu časť obrázku. Som ja vôbec chlap? Moment skontrolujem .... hm krtka mám takže asi hej.
Obrázok je polohotový ale ja si poviem, že je hotový a just upnem ho na birdz. Upínam a ako vždy až na 2 pokus lebo v tom prvom bola samozrejme chyba. Vymením zopár TSok a opäť zase nič.
Tak si pozriem Fotky, ako sa mi tam ten môj obrázok vyníma, no ale to by moje oči najprv museli prestať venovať pozornosť fotkám tých ryšavých a červenovlasých dievčat, ktoré tam nejaká dobra duša nahrala. Stretnúť také vonku asi by ma z chodníka museli stierať , čo by som tam aj v mínusových teplotách ostal roztopený. Boli také prípady a vždy budú a mne ostáva si len vravieť „možno v budúcom živote“. Na také by bolo totižto moje bankové konto krátke, ak by samozrejme aj nejaké bolo a ja moc o nejaké udržiavané fifleny nestojím. Ja si radšej počkám na niečo BUM! Ale to ma asi skôr zbalí nejaký ten chlapec ako sa už pár takých pokúšalo. Budem ale bojovať! Hoci aj so štupľom v zadku!
Ale už asi veľa vravím. Niekoho možno pobúrilo to čo som tu napísal ale to ja nerád. Nebol to môj zámer a úmysel lebo vlastne ani sám neviem aký mal byť.
Vyrozprával som sa sám sebe, teraz to nahrám na birdz a nechám pár dní na webke. Tak či tak si tento blog dlho nepožije lebo ho zmažem a zase plánujem! Ako to neznášam. No čo už.
A toto je výsledok. Nejaký guláš mojich myšlienok tejto noci. Asi to aj tak pomenujem.
Guláš nočných myšlienok. To znie dobre! Ale zároveň som ostal aj z toho hladný.
Chcem Ťa však poprosiť, neber nijak vážne tento blogom a nič nehľadaj lebo ja sám za ním nič nehľadám, neskrývam a podobne.
Zabil som možno to neodvratné čo má prísť, je veľa hodín a čas ísť spať a ja už viem, že sa teší.
Predtým však poďakujem za pozornosť, zaželám dobrú noc aj keď už je asi čas stávania a na záver napíšem výhovorku, vďaka ktorej nebudem za hlupáka, ktorý nevie gramatiku.
Ďakujem ti za pozornosť a odhodlanie dočítať tento guláš a následne prajem dobrú noc a krásne sny.
P.S: Za gramatické chyby môže klávesnica!
Blog
6 komentov k blogu
1
vanilia
3. 12.decembra 2011 09:13
"za gramatické gyby môže klávesnica"
4
pekne napísané, a neviem si sama seba predstaviť. že by som mala sem písať moje nočné myšlienky... asi by bol celý blog dosť pesimistický... ale ktovie... možno raz...
5
mne sa to tiež páči je to zaujímave a nielen take kecy aby sa mohlo povedať,že píšem heh
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 5 Hovado: Opäť som späť
- 6 Mixelle: Agáta
- 7 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 8 Hovado: Spomienky
- 9 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 10 Hovado: Psychoterapia