Nekonečná moc mliečnej Milky alebo Ako sa problémy sami nevyriešia - Čast prvá

Dáša za ním práve zabuchla dvere. Za Vladom. Prvý krát po dvoch rokoch bol u nej. Zbalila ho v jednom bratislavskom bare, no on si doteraz myslí, že on zbalil ju. Mala vtedy sedemnásť, blond vlasy a veľké zelené oči. Dnes je z nej devätnásťročná brunetka, no oči má stále nádherné. Jej priatelia nechápu, prečo sa už dva roky ťahá akurát s Vladom. Tridsaťpäťročným ženatým chlapom.
„Lebo je šikovný.“ Odpovie vždy Dáša, keď padne reč na ich „vzťah“.
No keby sa niekto túto otázku spýtal dnes, takto by neodpovedala. Dnes by povedala, že je to obyčajný hajzel. Pred pol hodinou prišiel, vyjedol jej polovicu chladničky, hodil ju na posteľ jej rodičov, otočil ju na brucho, trochu si pošpásoval a po necelých desiatich minútach povedal:
„Bolo to skvelé, anjelik, nabudúce si to zopakujeme. Teraz musím ísť.“
Dáša sa ešte ani nestihla spamätať a kým si poriadne uvedomila, čo Vlado povedal, mal už na sebe nohavice a práve si zapínal košeľu.
„Prepáč, žabka.“ Povedal ešte.
„Fajn.“ Povedala Dáša a navliekla na seba prvú vec, čo našla – staré otcove tričko so škvrnami od kečupu, alebo od čoho.

Fasa, povedala si v duchu Dáša a zosunula sa po dverách až na studenú dlážku. Pohľadom prechádzala po preplnenej predsieni. Na stene visel kalendár s nepretočeným listom, zo zabuchnutých kúpeľňových dvier trčal zelený uterák a z pootvorenej skrine pred dverami do obývačky drzo vykúkal prací prášok. Vanish – škvŕn a špiny sa zbavíš. Keby sa tak jednoducho dalo zbaviť aj neželaných milencov.

Dole na monitore svieti obáločka – New massage.
AHOJ. TAK AKO?
„Jéj, Ľuboško! “ potešila sa Dáša.
Ľuboš je jej dlhoročný kamarát. Rozumejú si aj napriek tomu, že každý má úplne iné životné ciele, každého zaujíma niečo iné a každý je vychovaný úplne odlišne. A možno sa práve preto majú už asi 7 rokov o čom rozprávať. Už dlho sa jej Ľuboš neozval. Premýšľala, či mu povedať pravdu alebo zdvorilo zaklamať. „Mám sa dobre, a čo ty? “ znie predsa len lepšie ako „Najradšej by som všetkých chlapov vykastrovala.“ Nakoniec stačila šesť kláves. Vlastne sedem, aj s medzerníkom: NA PICU

Písali si asi hodinu. Ľuboš jej pritakával, že chlapi sú hovädá, ide im iba o ich pohodlie a potešenie a nič iné ako povesiť za gule do prievanu si nezaslúžia.
POZRELA BY SOM SI NEJAKY FILM
Mala chuť na nejaký krvavý horor.
NESKOCIME DO KINA?
V telke totižto išli len romantické grcy od Danielle Steelovej alebo trápne slovenské sitcomy, na ktorých už dávno nie je nič smiešne a už určite nie život Maďarov rozprávajúcich lámanou slovenčinou. No Ľubošovi sa do kina nechcelo.
RADSEJ NEJAKE DVD
Dáši sa ten nápad pozdával. Dlho sa prehovárať nenechala.
OK. NEMAM NIKOHO DOMA. PRIDES?
DOBRE. DONESIEM NEJAKU COKOLADU. AKU CHCES.
Mliečnu Milku, to je jasné, pomyslela si Dáša, no aj tak napísala:
TO JE JEDNO. HLAVNE PRID. TESIM

 Skutočný príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu