Sedím po tme pri stole a premýšľam, len tón hudby v pokoji znie. To, že sa stalo niečo čo sa nemalo stať viem. Slza sa mi kotúľa po mojej tvári, je teplá ale mňa to tak moc chladí. A ja lahýňam si na stôl a oči zavieram. Jednu otázku si však kladiem. Je koniec? Takto to všetko zhasne? Je to ako keď plameň na sviečke zhasne. Spomínam na dni, ktore som si myslela, že nás nič nerozdelí, že náš stisk rúk je najsilnejší. Asi som málo verila a špatne bojovala. Teraz už viem,že človek všetko mať nemôže. Vtápam sa do spomienok do chvíľ ktoré pre mňa veľa znamenajú sú to veci ktoré ma do smrti poznamenali. Tvoje dotyky v mojom srdiečku stále ležia. Chcem ti povedať, že pre teba tu som a aj budem.Moc rada by som cestu k tebe našla aj keby som mala niekoľko míľ prejsť. A nakoniec by som ti niečo povedať chcela.že ťa mám rada a vždy budeš v mojom srdci.
Pomali oči zatváram a k spánku sa uberám. Kým sa však na cestu snov vydám ticho do tmy zašepkám: Ľúbim ťa!

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár