Spomínala si ako sa vybrala do jeho domu, bola hlboká noc, cestu osvetľovalo len svetlo z jej prútika, bola plná hnevu a pocitu zrady blízkeho človeka. Ani si neuvedomila, ako rýchlo sa dostala na miesto ,kráčajuc v chladnej noci s prútikom pripravená kedykoľvek ho použiť,potrebovala vedieť či je to čo započula pravda*
Vošla dnu bočným vchodom a jej oči si rýchlo privykli na tmu. Ticho postupovala krok po kroku, no zrazu sa rozsvietilo svetlo a ona na okamih stratila zrak, no len okamih stačil na to aby sa útočník ocitol vo výhode. V tej chvíli sa nestihla ani otočiť, keď pocítila tupý úder do hlavy.
,, Tak už si hore, myslel som si ,že už sa nedočkám.´´
Ten hlas dôverne poznala a keď sa k nej tento človek otočil , stál pred ňou muž ktorému dôverovala,ktorý ju zradil ,a chcel ju vydať smrťožrútom.Vytrhol ju z myšlienok, približujúc sa k nej s prútikom v ruke a z očí mu blčal pohľad šialenca žijúceho len pre vyšší cieľ. Tie zelené oči, ktoré sa jej vždy páčili, no nikdy si nevšimla ten pohľad akým sa na ňu díval ...
Pohyboval sa okolo nej tak blízko, že keď ucítila jeho dych na svojej pokožke prebehol jej mráz po chrbte. No nebála sa, strach nepociťovala už dlho,bola naň zvyknutá ,kedže žila u svojho tyranského strýka,ako sirota oktorú sa mal on starať a opatrovať ju .Aké ironické ,prebehlo jej myslou, no cítila hnev ktorý jej pulzoval v žilách ako jed, no nemohla dovoliť aby ju ovládol.Teraz sa už nemusela na nič pýtať,vedela že všetko je pravda.
Pri každej urážke len zaťala zuby a mlčala, vedela že takému človeku nemá zmysel odporovať aby nezhoršila situáciu ešte viac, ale musí vyčkať na pravú chvíľu.
Keď jej začal prútikom prechádzať po tele, mal chladný pohľad šialenca a nevedel sa dočkať kedy jej ublíži a on si to bude užívať a keď ju potrápi odovzdá ju svojmu pánovi a budú ho uznávať,ostatný stúpenci.Vedela že čoskoro príde jej chvíľa, keď vykríkol sectumsepra mieriac na jej ruky, zrazu ucítila stekať po jej ruke teplú tekutinu.
,, Tvrdá ako vždy, že som si myslel niečo iné, zrejme budem musieť ešte pritvrdiť.´´uškrnul sa, obzrel si ju a znova zvrieskol ,,sectumsepra!,,No tento krát si vybral citlivejšie miesto. Asi centimeter pod kľúčnou kosťou. Chcel len u nej vyvolať paniku, ona sa mu však nechystala vyhovieť. Krv sa jej už rozlievala po hrudníku a stekala do výstrihu.
Odstúpil od nej a díval sa na ňu spýtavým pohľadom, akoby si pýtal povolenie pokračovať. Keď mu neodpovedala a nevidel ani náznak slabosti, znovu dvihol prútik a zopakoval to v čom videl najväčšie potešenie,,sectumsepra, držal ho nad jej bruchom, akoby strácal trpezlivosť. Rez bol opäť dlhý a ona vyzerala akoby ju niekto práve postriekal kečupom. Po celej hornej polovici tela sa jej valila krv a ona vydala bolestný ston na ktorý tak dlho čakal. Položil svoj prútik na stôl vedľa toho jej.
Keď sa tento raz pohol znova k nej, no už bez prútika, cítil že vyhral vyjadroval to jeho sebavedomý pohľad. Vedela že už je spokojný a že každú chvíľu sa dotkne znamenia na predlaktí,aby privolal ostatných,a potom už nebude úniku.
,,Vieš že odtiaľto sa už živá nedostaneš, však?!´´
,, Vždy existuje cesta von.´´
,,Možno, ale ty si si už svoje možnosti vyčerpala, ak nevidíš som vo výhode, ty si ranená, nemáš prútik a si zajatá, nemáš ani najmenšiu šancu.´´
Po dlhšej odmlke dodala ,,Možno máš pravdu, možno je toto koniec.´´ snažila sa aby to vyznelo porazenecky no s hrdosťou a hlavne si dávala pozor na slovo ,,toto´´
,,Takže sa vzdávaš? To je pre mňa teda pocta!´´ Vyriekol to s očividným nadšením a pocitom víťazstva.
,,Nikto nie je bez chyby a tou mojou bolo že som ti uverila že mi chceš pomocť a že ma ľúbiš, a obrátilo sa to proti mne, podcenila som ťa, a nie len ja, aj môj strýko,kedže si ma mu a jeho poskokom vyfúkol spred nosa, a to sa už ale nestane.´´
,,No stalo sa a, áno už sa to nestane, no som rád že si si to priznala, aspoň ty.´´
,,Keď už obaja vieme že toto je koniec, chcem vedieť prečo!´´
,,Vždy chceš mať vo veciach jasno, ako inak. No nemám dôvod ti to nepovedať, pravdu povediac, máš na to právo a chcem sa pochváliť. Ale prejdime k veci, nie žeby mi nebolo s tebou príjemne, len už ti nezostáva veľa času. Takže začnem asi tým že ma všetci podceňovali, tým že som bol len jeden zo smrťožrútov,obyčajných poskokov,ale ja chcem viac,chcem aby ma môj pán...´´ Nestihol dokončiť vetu lebo mu skočila do reči.
,,Simon, ako si povedal, nemám čas na pohľad do tvojho citového rozpoloženia, prejdi k veci, prosím.´´
Usmial sa na ňu, akoby sa ospravedlňoval a pokračoval,, Dobre, tak teda k veci,dostal som od pána úlohu ,vďaka ktorej ma vraj povýši,ak ju splním.Mal som si ťa získať,a doniesť mu ťa ,pretože chce získať ten prekliaty kameň.
,,Kameň mudrcov´´Dodala zo samozrejmosťou v hlase bez najmenšieho prekvapenia .
,,Je tak ! odôvodnil to tým že ti ho starý rodičia určite po smrti zanechali!´´ Už viditeľne na ňom badala aký je nervózny, až ho triaslo a prechádzal sa hore dole pred jej očami,ako nenažratý lev v klietke .
,,A tak si nafingoval že ma zachraňuješ pred strýkom ,a že ma ľúbiš?Aké dojemné!´´
,,Musel som to splniť a dokázať čoho som schopný,priznávam je to trochu irónia .´´
,,Nemuselo to takto skončiť.´´
,,Ale muselo a teraz už vieš prečo som to urobil a ja by som už mal ísť.´´ Keď dokončil čo chcel povedať pristúpil k nej, nadvihol jej palcom bradu aby sa jej pozrel do očí a takto sa s ňou rozlúčil,vedela že si čo chíľa vyhrnie rukáv a ona zomrie . No vedela aj to , že teraz nastala jej chvíľa, zachytila sa rukami lana aby sa pripravila na útok.Lano nad jej hlavou zovrela pevnejšie a čelom ho udrela do hlavy, vzápätí sa odrazila nohami od zeme a kopla ho do hrudníka. Rýchlo stratil rovnováhu a narazil do stola meter za ním.Ona sa nadvihla na lane a uvoľnila sa z háka cez ktorý mala prevesené ruky, no stále mala na rukách putá. Simon sa rýchlo postavil sa nohy a kráčal k nej, plný hnevu, nemohol uveriť že jej takto naletel.Keď mu stála tvárou v tvár, cítila sa akoby sa v takejto situácii nikdy pred tým neocitla, ale vedela že je to preto lebo musí bojovať z človekom ktorý jej bol blízky, no city museli ísť bokom,ak chcela prežiť,vedela že on by ju bez mihnutia oka vydal temnu a smrti,nikdy ju nemiloval.
Zaútočila a udrela ho do sánky na pravej strane vzápätí do ľavej. Bola taká nahnevaná a znechutená, no silu jej dodávalo práve to že chcela prežiť.
Teraz už mala krv aj na rukách, no nebola to jej krv. Útočník sa ale nedal vyviesť z miery a teraz zaútočil on a jeho ruka zasiahla jej brucho, zháčila sa od bolesti, lebo trafil presne to miesto kam ju porezal zaklínadlo. Zaútočil znovu, udrel ju do ľavého líca a ona sa udrela hlavou o betónovú podlahu. Jej mozog vtedy pracoval na plné obrátky a ona vedela že je v nevýhode, je ranená a vo férovom súboji by nemala šancu. No na to aby si premyslela ako ďalej nemala asi sekundu a tak predstierala stratu vedomia. Keď sa k nej zohol aby ju znova udrel do tváre, udrela ho nohami a odrazila ho od seba.
Keď padal na zem zaregistrovala svoj prútik ležať na zemi niekoľko centimetrov od nej, po tom čo narazil do stola a zhodil ju na zem. Pozviechala sa na nohy a zdvihla svoj prutik namierila na šialenca pred ňou, keď sa k nej blížil z nájdeným prútikom v ruke. Mala pocit že každú chvíľu stratí vedomie , cítila ako sa jej podlamujú kolená a ruky, videla už len rozmazane a stratila už veľa krvi.
Keď vrhla zaklínadlo a sekundu sa nič nedialo, odľahlo jej, no vzápätí zbadala pred sebou pohyb a vedela že netrafila. Útočník sa k nej nebezpečne približoval s hrôzou naháňajúcim úsmevom na tvári a kŕčovito zvieral prútik. No ona namierila znovu a nestrácala chladnú hlavu a keď si bola stopercentne istá, vyriekla ho znova a chladnosť jej slov sa niesla miestnosťou,,Avadra Kedavra!,,Nehýbala sa až kým nezačula tvrdý dopad na zem a jemné buchnutie prútika o zem. Vydýchla si a snažila sa nabrať sily. So stále namiereným prútikom šla k telu ktoré už nejavilo žiadne známky života, no aj tak odkopla prútik čo najďalej od tela a skontrolovala pulz. Žiaden nenahmatala, ako očakávala.
Vtedy sklopila prútik, zobrala zo stola svoju bundu, a nôž povaľujúci sa tam,ktorým si prerezala putá na rukách,tak vyšla vonku bez obzretia a predierajúc sa von z lesa, kde sa zošuchla k zemi a precitla až v nemocnici u Sv.munga,zo spomienkou ktorá bude haliť jej srdce temnotou ,po zvyšok života ..zabila človeka ,zlého ,no predsa nesie vinu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár