*
Otvorila dvere. Sedel na posteli, brnkal si na gitare a tváril sa neprítomne. Keď však začul ako sa otvorili dvere zdvihol hlavu. Pri pohľade na ňu sa milo usmial a odložil gitaru. Postavil sa. Podišiel pár krokov a chcel ju objať.
"Nerob,"ticho povedala a ustúpila.
"Prečo?" Tváril sa tak nechápavo.
"Ty vieš,"vyhýbavo povedala,no hľadela naňho odhodlaným pohľadom. "Prečo si to urobil?Prečo si to VLASTNE tajil?"
Stále sa tváril nechápavo. Prudko sa nadýchla,ale nič nevravela. I tak vedela,že keby prehovorila, zlyhal by jej hlas. Chcela utiecť.
"Láska,neviem. Prepáč, naozaj netuším o čom vravíš."
V hlave jej bublala zlosť. Nahnevane naňho hľadela a v jeho čokoládovcýh očiach videla veľa pocitov naraz.Ospravedlnenie.Hanba.Neschopnosť.Vedel to.UŽ to vedel,zistil to.Stačil mu jediný pohľad do očí toho nevinného dievčaťa a zrazu pocítil neuveriteľné výčitky.Natiahol ruku aby ju mohol pohladiť po líci.Odtiahla sa a snažila sa zahnať tú hrču v hrdle,kt. jej tam rýchlosťou svetla rástla.Chcela zahnať horúce slzy,ale vedela,že prídu ďalšie a ďalšie.Lebo nikdy sa necítila tak ponížene ako vtedy...Vybehla a utekala.Bežala stále.
Utekaj!More...!Skoč!Chcela skočiť do modrej hlbokej jamy,plnej slanej chuti.Skočila.Videla tmu,nevnímala nič.Dokonca nič necítila,len v hlave počula jeho slová.Tie nechutné slová plné lží...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár