Sonita: Prečo som iná??? :(

No ako začať? Ešte som blog nepísala a asi ani nečítala tak sa nejako pokúsim. Nejde len o to, že s mijimi 16-timi rokmi sa úplne odlišujem od ostatných ale aj o to že mi to tak vyhovuje. Nepijem, nefajčím a svojimi rečami už nervujem aj svoju o 10 rokov staršiu sestru. Hovorí mi, že rozprávám už ako stará dievka a obávam sa toho že tak aj dopadnem. No ale to som už predbehla pár udalostí. Ešte asi pred pár týždňami som bola obyčajné šťastné dievča, čo di užívalo každý okamih života. Chodila som na bilingválny nemecký gympel aj keď som s neminou nechcela mať nič spoločné. No bola som šťastná v koletíve v našej triede. Chodila som na atletiku a pravidelne trénovala 6-krát do týždňa. A nenormálne ma to napĺňalo. tešila som sa skoro na každý tréning a nevedela som sa dočkať pretekov. Aj nany boli skvelé. Náramne sme si aj s trénerom rozumeli. Až sa mi to nezdalo, ako môžem byť až taká šťastná. Milovala som svoj život. Ešte stále ho milujem, lebo viem že si ho musím vážiť a aj si ho vážim a myslím si, že je to to najúžasnejšie, čo Boh stvoril. No ale späť k téme. Všetko bolo fajn až kým som neodišla na výmenný pobyt do Nemecka, ktorý nebol nič moc ale nejako sme ho spoločne pretrpeli a tešili sa domov. No keď som sa vrátila, sa velé moje myslenie zvrátilo. Hneď na druhý deň mi tréner oznámiál že kým som tu nebola tak som bola nminovaná na nejaké medzinárodné preteky no Čiech. Dostala by som reprezentačný dres a proste bolo by to super. Aj jedna baba z nášho oddielu sa tam dostala. No ona mala to šťastie a bola tam. Ďalej som premeškala pár ďalších úžasných udalostí, ale to by až tak nevadilo. Na prvý tréniong som sa nesmierne tešila. Milovala som baby a vedela som že aj oni milujú mňa. Boli sme zohrana partia, no keď som prišla ja fakt neviem čo sa stalo, ale boli dovné. Viem že som bola nsník celého nášho oddielu. Posporovala som baby a znažila som sa im zlepšiť náladu, keď sa mali zle. Hrozne mi na nich záležalo. Lenže keď som sa vrátila akoby stratili ducha. Ani sa moc netešili, že som konečne doma. Akoby zistili, že im je bezo mňa lepšie. fakt ma to mrzelo. Môj milovaný hybridný atletický oddiel V škole sa to s kamošmi tiež nejako pokašľalo. Boli sme super partia, lenže tu prichádza jedna moja najhoršia vlastnosť ktorú nenávidím a fakt neviem čo s ňou mám spraviť. Tou vlôastnosťou je závisť. Neviem proti nej bojovať, nech sa akokoľvek snažím. Jedna moja solužiačka, ktorú mam hrozne rada, poznáme sa už strašne dlho lenže ju všetci zbožňujú. Ja jej to hrozne prajem, ale kus mňa ide urvať keď to vidím. Neznášam sa pre to. je to faklt strašné keď vidíte, že ľudia, ktorých milujete vás namilujé tak ko vy ich. Ale je už koniec roka a dúfam, že cez 2 mesiace sa moja hlava v tomto ohľade troško unormálni a bude taká ako pred tým. No ale späť k atletike. jedna moja spoluténujúca, ktorá tiež behá stredné a dlhé trate išla s výkonnosťou rapídne hore. Pred tým robila bežecké lyžovanie , potom cvíľu atletiku, potom tok nič a teraz asi trištvrte roka zas atletiku. Najprv jej na tom nezáležalo a robila len to čo bola treba, ale počas môjho pobytu v Nemacku si uvedomila, aha ja by som mala niečo robiť a začala makať viac. Behom mesiaca xa hrozne zlepšila a keď spolu beháme ma hrozne rozčuluje. Nie len tým, že je rýchla už ako ja možno aj rýchlejšia ale tými rečami. Už pred tým som ju nemala moc v láske ale teraz ma fakt hnevá. A ja nechcem aby ma hnevala. Nebiem prečo to tak beriem. So hrozne divný človek, ktorý je v poslednom čase najradšej sám. Už sa fakt nemám z čoho tešiť. Všetko z čoho som sa tešila je fuč. Moje úžasné tréningy, škola..proste všetko. Je mi to hrozne ľúto. A najhoršie je, že ja mám pocitm že som sa vôbedć nezmenila, ale je pravdepodobnejšie že som sa zmenila ja a nie 30 ľudí. No ja neviem ako sa to stalo a čo mkám sptraviť, aby sa to odstalo. Viem, že milióny ľudí na celom svete majú omnoho horšioe problémyu ako ja a ja som Bohu hrozn vďačná, že sa mám tak ako sa mám. No aj tak mi je to ľúto. Chcela by som, aby to bolo tak ako pred tým. A toto všetko ma presvedčuje o tom že som hrozný človek Ale verím, že náš Pán mi pomôže

Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

Prečo som iná??? :(

Komenty k blogu

Horúce!