Spagitte: 1 - BIRDZ

Stál. Ona sedela. Čítala. V očiach mal nenávistný pohľad a postupne si ju premeriaval. Pozoroval jej pohyby, ale stále bol ticho. Sedela na lavičke s prekríženými nohami, na kolenách nejaký hlúpy ženský časopis plný sexu, návodov ako HO zbaliť alebo ako sa S NÍM rozísť, recepty pre ubolenú dušu, tipy na pyžamové párty s uškriekanými afektovanými kamoškami a v neposlednom rade CHUDNUTIE. Kľudne aj SCHUDNITE ZA TÝŽDEŇ 10 KÍL. Jedzte vyprážané vatové tampóny, aké jednoduché. Ako ju len on nenávidel. Pretočila stranu, prehodila si nohu cez nohu, skontrolovala kabelku, jej OBROVSKÉ pery, mokré a lesklé (až to tieklo) od jej balzámu či rúžu či čoho. Nezaujímalo ho to. Bol znechutený keď sa pozeral na jej muflóni ksicht bez jedinej chybičky, dokonale vytrhané obočie, make-up, účes. A predsa vyzerala ako zviera, ako netvor. Kedysi preňho príťažlivé a exotické pery mu teraz pripadali ako nejaký zlý sen, akoby mala v ústach strčenú akúsi hrubú rúru, napríklad aj od vysávača. Znovu si uvedomil ako ju nenávidí. A tie nechty. Dokonale ostrihané, nalakované, ošetrené. Pazúriská. Hyenovské drápy. A oblečenie. Všetko značkové. Maximálne 4x prané, potom sa vyhadzovalo, lebo predsa nebude nosiť spraté handry. Deti v decákoch prekvapené, keď im doniesol skoro nenosený Hilfiger svetrík za 2 litre. Úbožiačka. Mrcha. Pila iba Evian. Nad ,,kalorickou“ kofolou ohŕňala nos s tým, že nebude piť ako sedláčka. Vždy v iba nóbl extra drahých podnikoch. Platil on. Potom niekedy 2 dni nejedol. Lebo ona nebude piť kofolu pre sedlákov. Ale mojito si dala. Alkohol kalorický. Po troch začala drístať. O láske a o veciach, ktorým nerozumela, ale hovorila o nich. Vo veľkom. Keď bola opitá. V očiach mu vzbĺkol oheň. Zaťal päste. Nemohol sa na ňu dívať, z pohľadu na ňu ho napínalo, chcel vracať, ale akosi nemohol nič urobiť. Nehýbal sa, iba sa na ňu pozeral s nenávisťou v očiach. Rozprávala ako ho miluje. Ako s ním chce mať rodinu, deti. To po tých troch mojitách. Mrcha. Hlúpa hus. Za triezva bola iná. Nechápal ako s ňou mohol žiť. V ruke držal knihu. Delená strava. Ani ju nečítala. Zabudla si ju uňho. Raz. Jej najobľúbenejšia kniha bola Malý princ. Vraj ju čítala 6x, ale keď ste sa jej spýtali na obsah, nebodaj na nejaké filozofické debaty okolo toho, rýchlo zmenila tému. Akože ona nič. Akože si kúpila nové topánky v Stiefelkonigu, aby ich o mesiac prestala nosiť. Akože ona nič s Malým princom. Akože ona nič s celým svetom. A chcela si malého zajačika do kabelky kúpiť. Strašne sa jej to páčilo, hlavne nechcela byť tuctová ako auparkové cicušky s Yokshirmi v kabelkách. Tak ona si kúpila zajaca. Keď jej osral doklady, hodila ho pod auto. Vraj škoda vyhodených peňazí. Škoda zajka, chcel si ho nechať. Urobil jeden krok vpred. Musel zastať a pripraviť sa na ten jej hlas. Dokonalý, zvonivý. Preňho už len upišťaný, uškriekaný. Ježibabin hlas. Ďalší krok. Zdvihla hlavu, všimla si ho, usmiala sa a odhalila svoje žiarivé zuby. Tesáky. Už mu neostávalo nič iné, len podísť bližšie. Chvíľu len stál, pozeral sa na ňu a myslel na to ako ju nenávidí. Potom jej podal knihu.
,, Neprisadneš si?“ Nie. Stál a hlava mu brnela z jej hlasu.
,, Nie. Ponáhľam sa.“
,, A kam prosím ťa?“ Spýtala sa ho s akože nebadaným povýšenectvom. Do toho ťa nič. Zmija. Preč od teba. Nechcel ukázať svoju slabosť. Že sa mu hnusí. Že nejedol aby sa nepogrcal keď ju uvidí.
,, Poliať paradajky.“
,, Hahaha, nebuď smiešny, veď žiadne nemáš.“ Zasmiala sa tým svojím zvonivým uškriekaným hlasom. Pritiahla pozornosť mladíkov, ktorí na ňu začali pískať, posielať úsmevy, pohľady. Zbožňovala to. Pre toto ráno vstávala, na toto sa každý deň tešila. Na obdiv svojej úbohosti. Prázdna v hlave, v srdci. Odišiel, knihu nechal ležať na lavičke vedľa nej. Ani si nevšimla, že tam už nie je. Užívala si pozornosti. Vedel, že tam tú knihu zabudne alebo ju vyhodí do koša. Škoda jej. Ako zajaca.

,, Odchádzam, lebo si piča.“

Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

1

Komenty k blogu

Horúce!