Bez názvu..lebo slová su zbytočné

Na lásku neveril
-bohapusté výmisly
jej ideu hanobil,
až kým nezistil...

Niečo sa zmenilo,
čo ešte necítil.
Srdce hlasnejšie bilo,
plamienok sa vznietil.


V živote sa vyjasnilo,
už to nebol len smútok
už to nebola len lútosť,
šero už pominulo.

čas pokročil,
zvykol si na svetlo.
Pocit štastia ho zotročil.
Nastalo peklo...

Nebolo to také jak pred tým,
minulé časy.
Nebolo to o kraáse,
výška,váha či aké ma vlasy.

Bolo v tom niečo viac,
nevínná ľudkosť,
holá láska,
bola preňho múza
-života spása.

Bola tým,
čo dáva mu nádej,
čo robí ho iným.
Jeho stred vesmíru.
Nikdy ju nevinil.


Zbožnoval ju.
Jemne povedané
Miloval ju.
Srdce by dal na jej dlane.
Láska ho pálila,
vášeň ho ranila,
keď sa citmi dusil,
ktoré si musel uchovať.

No ta láska v ňom stále rastie,
oheň nezhasol,ale planie.
že je to príliš sladké
to je zdanie.
On to myslí vážne,
Ona je jeho prianie..

Najrakjší sen,čo snívať môže večne..

 Báseň

2 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu