Pisem,lebo nechcem rozpravat.Zdá sa že každú minutu môže nastať doležity mílnik v mojom živote,v ktorý som dúfal že nenastane ale uvedomoval som si ze musí prísť.No,myslel som že to ešte pár rokov počka..
Prišlo to včera.Hoci bol Piatok 13teho , pre mňa to bol deň ako každý iný..Mal som prvé 2 hodiny v skole volne takže somsi mohol pospat o trochu viac.Vstal som aj tak takmer ako zvyčajne.Dal som si raňajky a siel bol v izbe a pocuval hudbu.Bolo pol ôsmej ked som si všimol z okna ze moj dedko otvara garaž tak ako každý pracovny den o takom čase.
Nevenoval som tomu samozrejme ziadnu pozornosť.O pár minut neskôr som sa trochu začudoval bo auto mojho dedka stale stalo pred jeho otvorenou garažou.Myslel som si že sa zakecal so susedom kedže som susedovo auto videl blizko jeho auta.
O par sekund nato zazvonil mamin telefon.A vtedy prišiel moment ktoreho som sa desil dlhu dobu.Moj dedko vraj odpadol.okamzite som utekal do jeho garaze a na ten pohlad nezabudnem asi nikdy.Stale ho mam pred očami.
Uvidel som suseda ako podopiera bradu mojmu dedkovi ktory lezal bezbladne na zemi.Ked som pristupil k nemu najprv som nemal slov.
Oči.Tie oči ktore patrili človeku ktoreho som mal z rodiny najviac rad,človeku ktoreho som poznal ako neustale v dobrej nalade,pri ktorom nikdy nic neoblo stratene, ktoeho som rešpektoval ako človeka a miloval ako dedka, tak teraz ležal bezvladne na podlahe a upieral pohlad na mna.
Nehnúc sa,s nepravidelným dychom a občasným zachrčaním.
Vravel som si ze to predsa nie.Jemu sa nemoze stat nič ved on uz kolko veci prekonal.
O par minut prisla sanitka.Kým ho osetrovali niekto to musle povedat babke..Takže som siel za nou hore.Zastihol som ju veselu ako si robi ranajky..no O 5 sekund ked som jej povedal co sa deje tak po dobej nalady neoblo ani stopy a vystriedal ju plač.Hneď utekala dole a pri pohlade na jej milovaneho manzela ako by jej srdce puklo.
Sanitka odišla a ja som šiel do školy.Samozrejme že som bol bez nalady ale slzy som sa snazil nepustit von.To mi este zostalo, zatial som neplakal.Vzdy len mi ujde par slz ale potm to potlačim.
Poobede ešte nebola znama pričina.Ale lekarove slova zaboleli aj bez toho..Sanca na prezitie je vraj len 5 %..a ak sa aj prebudi z komy tak bude pravdepodobne na hadičkach..
Večer ožila trochu nadej kedže jeho stav sa udajne zlepsil a percentualna sanca sa zvysila na 15%.
Nasledujuce rano malo pochmurny nadych..babka spala u nas kedze ona to zvlada asi najtazsie..Snazil som sa vratit do normalu a nepripustat si ze by sa stalo nieco.SIel som na trening a po treningu som volal mame ktora bola rano vnemocnici..
Stav sa vraj zhoršil.Sanca na prezitie len okolo 1%..Bol by zazrak keby prezil a aj tak by bol na ložku zvyšok zivota asi , pretoze ma poskodeny mozog z dovodu ze pravdepobodne lezal v garazi pridlho ..
Dnes som sa bol nanho pozriest aj s babkou,mamou a krstnou na intenzivke.
Nemusim asi vraviet ze kazdy z nas plakal..no ja nie lebo ved dakto musi nepodlahnut panike.Podpisali sm epapiere ze trvame na tom abi bol prevezeny od NR lebo tam mu vedia poskytnut lepsie starostlivost..
a sli sme domov.
Stale si to poriadne neuvedomujem este..a ani nechcem pisat ziadne teple slova..kým nie je rozhodnute.. Ešte stale verim na zazrak
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
1
ixka
14. 2.febuára 2009 17:01
skoro som sa rozplakala, vazne, to je take smutne, ked je chory niekto koho velmi lubis vsetci raz musime zomriet a nikto nevie kedy, ale ja verim na zazrak že sa tvojmu dedkovi zlepsi stav
3
kamo traba veriť a modliť sa .... Ak si ho náhodou ten hore povolá k sebe nezazlievja mu to... vedz že mu tam bude oveľa lepšie! Drž sa
Napíš svoj komentár