Psycho spoveď :)

Ahojte.
No tak po 2 mesiacoch som sa opäť rozhodol si ulaviť. A to nie len na záchode Samozrejme opäť s cenzúrou.
Vlastne píšem len tak bo nemám komu písať , a tak si vravím , že veď keď nemám s kým tak prečo si nepísať sám .
Uvažujem nad tým , že načo mi je že mam na facebooku a icq dokopy okolo 300 "priatelov" keĎ vlastne aj tak sa cítim uplne sám.
A vela krát nemám komu ani napísať..presnejšie nemám chuť písať nikomu z ludí kt. poznám.A čo sa týka priatelov tak tích možno mám pár..neviem kolko.neviem podla akých kriteríí by som to mal hodnotiť..ale určite ich je maličko..
A to už som ich tolko stratil..
Chcel by som mať niekoho s kým možem rátať hocikedy...a stále..
a pre koho sa nemusím trápiť..
Už sa mi tak nechce byť smutný ale niekedy (dosť často) to proste nejde.
Nebaví ma počuvať smutné slaďáky s veršami typu :

I´m falling even more in love with you
Letting go of all I´ve held onto
I´m standing here until you make me move
I´m hanging by a moment here with you

I want to feel you
I need to hear you
You are the light
That´s leading me
To the place where I find peace again.

You are the strength, that keeps me walking.
You are the hope, that keeps me trusting.
You are the light to my soul.
You are my purpose...you´re everything.

And How can I stand here with you and not be moved by you?
Would you tell me how could it be any better than this?

Cause you´re all I want, You´re all I need
You´re everything, everything.


a uvedomovať si , "hmm veď to je o mne".
Nebaví ma byť sentimentálny a zamilovaný a nedať to najavo.( este ze je birdz).
Vela krát už nemám síl sa pretvarovať a snažiť sa si umelo zvihnuť náladu..
To je asi tak všetko čo som mal momentalne na srdci.
este dam na konec jeden otrepany vyrok ktorý aj tak kazý pozna

"Nejbolestnější je vedle někoho sedět, jen tak se ho letmo dotýkat, plakat pro něj po nocích, ale vědět, že ho nikdy nemužeme mít ..."

 Denník

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu