ta kde boli ruže,
kde boli zachytené koreňami.
No tie zvädli,
po niektorých ani chýru,
zanechali jediné.
Krvavú ryhu.
No v tej ryhe,
zdanlivo necitlivej,
naveky semä žije
ruže prešlej.
Niektoré ešte dožívajú,
len tak si hovejú
a z toho srdca život sajú.
Nehojace sa rany..
mlkvo pribúdajú.
Spôsobené Vami !
Navždy doznievajú.
Vy, čo ste zasadili,
do srdca cit.
Ruže lásky,
čo majú naveky byť.
Čo ste kvitli až do duše,
no osud Vás vzal
tam kde tisícky takích..
na Ružové súše..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
acheronka
6. 3.marca 2010 15:08
cim dalej tym lepsie basne pises...
Napíš svoj komentár