Vločka

Letí letí vzduchom,nie je sama.

Všetko ožíva bielym ruchom.

Konečne.No sláva.

Zhora sa dole díva.

S tmou jej všetko splýva.

V noci to tak býva.

Po chvíli už dopadá.

Hneď vedla nej, jej druhovia.

Dopadla na chodník.

Nemôže sa stažovať.

Aj keď lepší by bol obrubník.

Leži takto chvílu,možno aj dve.

No zrazu, z ničoho nič ju vietor odveje.

Letí,letí opäť.Nie je sama.

Z jej života sa stala dráma.

Chcela sa vyhnúť tomu miestu,no vietor..šlahol ju na cestu.

Vraví si: To ešte nič neznamená.

No pohľad jej ustane a sa zapozerá.

Ak by mohol, zalial by ju pot.

Rúti sa na ňu štvorkolesový robot.

Pomodlí sa a upadne do mdlôb...Amen

V tomto príbehu vlastne o nič nešlo

Len ďalsšiu vločku auto prešlo.

 Záchod

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu