,,Pokazdy, kdyz si seberu kytaru tak si spomenu na Lenku, takze tuhle pisnicku venuji Lence...Zavri oci a nastav dlan....vlozim Ti do ni obsidian....magicka slova naplni chram...a slzy skanou na pentagram..."

Stojim v zakulisi a je mi skutocne do placu. Pocuvam slova piesne, ktore mi toho tolko pripominaju a pozeram na cloveka, ktoreho som si stihla za par kratkych tyzdnov velmi zamilovat.

Zacalo to, ako kazdy zivotny pribeh celkom nevinne. Vydupala som si navstevu rodiny v CR, u ktorej sme neboli snad od mojho narodenia a ja som práve prichádzala na to preco. Zaujimalo ich iba, kto ma ake auto, kto sa s kym rozvadza, kto koho zbalil, kto ma vacsi dom ako oni a kolko milionov im pribudlo na ucte. Boli presni opak mojho zivota na Slovensku. Teta sa ma snazila sustavne navliekat do sukni a obtiahnutych triciek, co som zasadne nenosila, pchala ma len salatom (teraz neviem ci sa snazila usetrit, alebo to bolo pre moje zdravie), non stop som mala v pätách sestrernicu, od ktorej som snad nikdy nepocula nic ine ako:Ja nejsem blondina, blondiny sou blbi ja sem plavovlaska a kazdy vecer som sledovala Alesovu zenu ako stiahne flasu vina. Na ex. Pomaly mi vymyvali hlavu svojimi filozofiami a ja som sa nedobrovolne stavala niekym inym.

Jedine chvile, kedy som mala klud a bola som sama s vlastnymi myslienkami boli, ked som sa stratila v zahrade. Sadla som si do predpotopneho lehatka, ktore som nasla v garazi a slnila sa. V ten den sa osud rozhodol zakrutit kolesom.

,,Prosim Vás!" Stála som pri plote a snazila sa dýchat. Nevedela som, co to ma sused za masinu, ale podla toho, ako dymila a on ju turoval, by som pocitala traktor. ,,Haló!!" Ziadna reakcia. Normalne na mna kaslal. Aktivne som rozmyslala, ci po nom nehodím papucu, aby si ma vsimol. Ked uz som bola napoly vyzuta, ozvalo sa,,Jo, moment!" Rozhanala som sa slamennym klobukom vsade okolo, aby som si zachovala aspon dobry pocit, ze dym sa tym mavanim roztptyluje rychlejsie.
,,Tak co by ste rada?" Objavil sa tam ako duch. Jaj jasne, chlapik robi dablera Danovi Landovi a teraz cvici nejaku hovadinu, preto tak dymi, ale ta podoba...
,,Mozete prestat? Nemozem dychat, stipu ma oci a kaslem. Ked chcete turovat traktor, chodte niekde, kde nebudu trpiet nevinni."
Chlapik sa zarazil. Asi po minute povedal len ,,OK", otocil sa a zmizol v tej smradlavej clone.

Niekolko dni som ho nevidela, travila som cas slnenim, behanim po kozmetike, lakovanim nechtov, a poznala som vsetky terasy v celom meste.

,,Tak co, jak se maj plice?"
Tak som sa zlakla, ze mi zabehlo.
,,Uz Vam niekto povedal, ze kde sa objavite, tam sto rokov trava nerastie?" dostala som zo seba kaslajuc a frkajuc vsade okolo seba. Zasmial sa a sadol si oproti mne. Toto uz bolo spiknutie. Najskor sa ma pokusa udusit vyfukovými plynmi, potom zase zabehnutím. Hurá, konecne som sa normalne nadýchla a pozrela nanho opuchnutými cervenými ocami.
Prisunul sa blizsie ku mne
,,Koukam, ze sem pro Vas zivotu nebezpecnej, asi bych se mnel odstehovat."
Joj moj to by si mal.
,,Nemusite, za par dni odchadzam."
,,Na navsteve?"
Ze aky sikovny a prisiel na to sam.
,,Hej u rodiny."
,,To Vam nezavidim, bydlet s temi oproti, to necha na cloveku stopy."
Hej!
,,A ta jejich dcera s tou svou hlaskou o plavovláskách..."
Bola som na rozpakoch. Zdrave jadro kricalo, ze sme jedna krvna skupina, moje druhe premenene JA zase nech zmizne, aby som mala vyhlad na casnika.
,,Uz budu muset jit, vezmu Vas nekam?"
To vies, nie som dobrovolnym darcom organov.
,,Nie dakujem, nemam rada motorky."
,,Nemam motorku, prilby se pouzivaji i v nekterych autach, hlavne v tech zavodnich. Kdyz Vam slibim, ze kdyz dojedem, budete cela, nasednete? "

Tak som zistila, ze ma zavodne auto, nie je to dabler, ale original Landa a ze vie byt aj celkom normalny.

Nastavajuce tyzdne sme travili spolu. Vacsinu dna som bola unho na dvore, ucila sa, ako ktory motor funguje, ako ho vylepsit, kam dat ktory kablik a aky to bude mat ucinok, alebo ma braval na vsetky hrady a zamky v okoli...vecer sa zas bezne stavalo, ze mi zaklopal na okno, ja som zliezla po mrezi na brectan a do rana sme lezali v trave. Blbli sme ako male deti. Kradli kvety spoza plotov, prehadzovali knihy v kniznici, alebo len tak cele hodiny bezcielne jazdili v aute a hulakali. Bol mojim zachrancom. Znova som to bola ja, v rifliach a vytahanom tricku, s ironickymi poznamkami a bez tony make-upu na tvari.

Tak som si zvykla na jeho spolocnost, ze ked som ho dva tyzdne nevidela, chybal mi. Dom bol tichy, smutny, vecery dlhe, travila som ich sedenim na brane a cakanim, ci sa v dialke neobjavi jeho auticko. Objavilo sa. Konecne. Vbehla som dnu, ale nikto nebol v grazi, len dvere do domu boli otvorene.

Nasla som ho v obvyvacke ako sa prehrabuje medzi kopami papiera.
,,Ze pomozem Ti?"
Tentokrat sa zlakol on, papiere mu popadali z hromady na zem.
,,Co blbnes do prdele."
Klakol si na styri a zacal zhrabavat papiere. Tak som si klakla tiez.
,,Da sa aj slusnejsie.Co hladas?"
,,Obsidian."
zavrcal a dalej sa pokusal zbierat.
,,Jaj, lavove sklo. A preco?"
Prestal hrabat a sadol si.
,,Musim napsat pisnicku a jeste nemam ani carku. Na tu snuru co mam tedkom. Do dvou dnu to musi byt v pohode, aby se to dalo zahrat.Heled, promin za ten ton, ale vazne nemam cas a ty mi s tim asi nepomuzes."
,,Obsidian inak nazývaný aj krv zeme bol pomerne casto vyuzivaný v obradoch a rituáloch. Verilo sa, ze ked tam bude, obrad bude tisickrat silnejsi ako by bol a clovek, jeho nositel je nepremozitelny."
,,Odkud tohle vis?"
Bol zarazeny viac, ako bolo vhodne. Ze by o mne za tu dobu vazne nic nevedel? To mi prislo luto...
,,Tieto veci okolo historie, nabozenstiev a ritualov ma vzdy zaujímali.Uz som Ti o tom vravela. Asi si ma vazne nepocuval...a vobec si ma za tu dobu nespoznal. Myslela som si, ze sme si blizky."
Chytil za ruky.
,,Lenko, ukazal sem ti misto, ktere znas jenom ty a ja, kam chodim, kdyz je mi nejhur. Hodiny a hodiny sme po nocich lezeli pod hvezdami a ja sem ti rikal vsechno o mem zivote a o sobe, o rodine, ktera pisen pro me co znamenala, vis veci, ktere nevi nikdo jiny. My sme si blizci."

V tu noc vznikla piesen Obsidian. Pili sme vino, skladali texty, rozpravala som mu rozne pribehy o magii a carodejnictve, striedavo vybrnkavali melodiu, striedavo sa milovali.

Ked som otvorila oci, sedel na kraji postele. Vsimol si, ze som hore, odlozil gitaru a natiahol sa vedla mna.
,,Ahoj."
Usmiala som sa.
,,Ahoj."
Pohladil ma po tvari.
Vedela som, ze sa to stalo.Tri minuty stacili, aby nam otocili zivot o 180 stupnov. Skusmo som ho objala, pritlacil si ma pevnejsie.
,,Mam te moc rad, holcicko. At uz budeme kdekoliv a bude s nami cokoliv, pokazdy, kdyz budu mit v ruce kytaru si na tebe vzpomenu."

O dva dni neskor mal znova vypnuty mobil, dom bol opät tichy a ja som sledovala zivy prenos jeho koncertu. Takto to teda bude. Budem sa nanho pozerat cez sklo, raz za cas sa stretneme a aj to na chvilu, lebo bude mat vela prace. Media nas budu vsade sledovat, budu riesit kazde slovo, oblecenie, co som mu varila na obed a ja budem riesit kazdu kocku, co sa nanho pozrie. A moja rodina...Rodicia uz nebudu tym cim boli, ale budu len rodicia tej co chodi s Landom. Pocitam, ze aspon Ales bude stastny, ze som im na nieco bola dobra. V tomto momente by som radsej bola len tvarou v dave jeho priaznivcov ako jeho blizky clovek doma pri televízore. Nasla som v schranke obalku, poslal mi listky. Ani nemal cas ich priniest osobne...

Prisla som. Ano stojim tu a pocuvam, ako spieva nieco o com vieme iba my dvaja.On ma iny svet a ja tiez. Nezapadame do seba navzajom. Snad keby to nebol Daniel Landa, ale iba obycany chalan od susedov. Otoci sa a pozera na mna. Na tvari sa mihne neha a lahko sa usmeje. Poslal odkaz, aby som ho cakala po koncerte. Ze sa pojdeme vozit. Asi vazne veri, ze to ma sancu.

,,...obsidian cerny jako noc....tvoje srdce uz zna tu moc..."

Ano, to pozna..

,,...ted vis, co je duse bez tela..."

Uz coskoro to zistim...

,,...Brany si zavrit nesmela..."

Ale zavrela...

,,...Tohle tajemstvi nebudes chtit nikde vypravet...
at ho pozna...at si ho pozna kazdy...cerny obsidian vzyva cely svet....ty to ted vis...a vis uz to navzdy...."

Zbohom Daniku...


,,...otevri oci a ukaz dlan vezmu si zpatky obsidian..."


 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár