Niekedy závidím tým chalanom, že len roztvoria rázporok, vytiahnu svoju hadicu, vyštia sa, potrepú a idú ďalej. Proste žiadne starosti. Šanca pomočenia vlastného oblečenia je takmer nulová.
Prekrížila som nožičky a s pricviknutými gaťkami som si to išla prejsť cez pol lúky do najbližšej dediny. Dunakiliti. Rajka. Krása. Lenže to bola len hŕstka rodinných domov, sliepka, krava a sem tam póň. A vlastne nie. Bola tam i žltá krčmička z ktorej sa vypotácal opitý Rusínec a pýtal si odo mňa cigaretu, ktorú som samozrejme nemala. Čo inák robí Rus v Maďarsku, to mi nedá rozum, ale v tej chvíli som sa nad tým nepozastavovala a vletela som do krčmi a na mňa, čuduj sa svete, sa otočili všetky podnapité okále.
Fajn, je čas sa predviesť so svojou lámavou Maďarčinou.
,,Ahoj, ich findet vé-cé.“
Krásna kombinácia nemecko-angloslovenskej konverzácie. Nechápali ani slovo, ale aspoň som si mohla naivne namýšlať, že to je vinou ich podguráženého stavu. Ešteže je WC medzinárodné slovo.
,,Pólus? Szlovák? Čech?“ vyzvedali.
,,Slovakia,“ zakňučala som a prekrížila som nohy ešte viac. Ešte chvíľu a pocikám sa priamo pred nimi a budú vytierať moju mláčku.
,,Szlovak. Slota,“ odfrkol si jeden z nich znechutene.
Čo sem ťahajú do toho Slotu? Ja potrebujem cikať a k tomu ani Slotu nepotrebujem. Postavila som sa do boxerského postoja a prevrátila oči do neba, ako správna ženská.
,,Slota is,“ nenapadlo ma správne slovo a tak som si zaťukala na čelo, čo všetci privýtali s nadšeným jasotom. Ešteže neverbálna komunikácia funguje ,,Ale... Én. Vécé, véce, véce, véce!“ začala som skandovať a na dôvažok som si ukázala niekde smerom na rozkrok. Jeden sa toho celkom slušne chytil a hodil mi klúčik od kabínky a nasmeroval ma niekam do vnútra domu. Potom ukázal na ošarpané dvere, ktoré vypadávali z pántov. Kľúč čo som držala v rukách mi zrazu prišiel smiešny. Tie dvere ledva držali a oni to mali ešte na zámku, ktorá bola k tomu spráchnivená a dala sa i bez kľúčov v pohode vylomiť.
Svoje slasti a radosti, ktoré som zažívala na čistej hajzlovej doske vám popisovať nebudem. Čupela som v polosede-polodrepe, aby som sa riťou nedotýkala špinavých bakterii, ktoré nečakajú na nič iné, len na to, aby si zgustli na mojej zadnici. Tak ma to učila mamina už od malička. Nesadaj si na dosku, keď si na verejných záchodoch! Dačo chytíš, pôjdeš do nemocnice a zomrieš! Poznáte to?
Ako som odchádzala, chystala som sa vrátiť klúčik, všetci Maďari živo diskutovali o Slotovi a zrejme i o mne, lebo ako som vstúpila, všetci zmĺkli a previnilo sa usmiali. Boli to celkom milý ľudia, ponúkli mi najmenej ovracanú stoličku a jablkový mušt (potom som si zaňho poctivo zaplatila 250 forintov), ktorý nazvali nejak soft, či tak nejak, ale chutilo to podobne, ako naša Vinea.
,, Köszönöm,“ poďakovala som. Nech nerobím hanbu svojím pôvodným Maďarským koreňom. Zrejme som si u nich šplhla, tým, že viem správne vyslovovať to ich ö dvoma bodkami a preto sme začali dobrú dišputu.
,,Pozsony?“ vyzvedal čiernovlasý chlapík, ktorý vyzeral natriezvejšie z nich.
,,Né, Blava!“ zavrčala som.
,,Bratislava,“ doklaplo mu zrejme.
,,Parlament és Slota,“ prikývla som na súhlas. Neviem čím to bolo, možno tým jablkovým muštom, ale nejak ma prepadla túžba komunikácie so seberovnými ,,Slota nehmen tanky a bum bum prásk na Budapešť.“
Robím hanbu svojej vlasti. Našťastie irónia je tiež medzinárodná, takže ma nenabrali hneď na vidle a nepohnali ma do najbližšej jamy vlčej.
,,Sloto a hatlablala.“
,,What?“ opýtala som sa, pretože som ich hatlanine neporozumela.
,,Sloto ist Pozsony kurva.“
,,Kurva?“
,,Kurva or Bitch. Sheize.“
Nevedela som odkiaľ toto tí ľudia berú, ale celkom dobre zvládali nemčinu i angličtinu. A tiež ma dojalo, že poznajú Slovenské nadávky. Ale pri takých hraničných dedinách, kde je Slovenčina stále akútna sa niet čo čudovať.
,,Igen, igen,“ kývala som súhlasne hlavičkou, pričom som sa nablblo usmievala ,,Bude vojna!“
Všetci nechápali, len jeden sa vyškieral.
,,Vojna?“
Tu sa objavili moje slabé poznatky angličtiny.
,,Star war!“
,,War!“
Všetci si tam cengli nejakou pálenkou a zapili ju s akousi hrdosťou. A ja som konečne dochlastala svoj mušt a chystala som sa odísť preč. Nieže by mi nebolo s nimi fajn, ale uvedomovala som si svoju trápnosť a za svoje prehajdákané znalosti svetových jazykov som sa celkovo hanbila.
,,Papá!“
,,Pozsony girl go home?“
,,Igen, igen. We kemping. Kanoe. Na já.“
,,Oh, ok, ok.“
,,Goodbey.“
,,Ahoj.“
Až neskôr som sa dozvedela, že jeden z tých nasatých chlapíkov bol náš inšktruktor. A skoro ma jeblo, lebo vedel Slovensky pomaly lepšie než ja.
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
7
tú jednu slovenskú nadávku som počula v maďarskom filme a povie sa to tak isto
9
@nararuvzdornaa : v RS? ty si bola u nás, na maďaroch?
k blogu: bahaha ale hej, ako vraví @eeozniap kurva je aj maďarské, vo filme o tete Eržébet to bolo, jediná hláška čo si odtiaľ pamätám bola ,,kurva aňát"
k blogu: bahaha ale hej, ako vraví @eeozniap kurva je aj maďarské, vo filme o tete Eržébet to bolo, jediná hláška čo si odtiaľ pamätám bola ,,kurva aňát"
Napíš svoj komentár
Prvé dva odstavce som zvažovala vyvalenie sa na podlahu a úriblbé chňiachanie sa, ,,vytrepať" je moje nové obľúbené slovo.
A bolestne mi to pripomenulo sobotu strávenú v Rimavskej Sobote..:/