A bola veľmi, veľmi šťastná.
Ale on odišiel.
Malá
plavovlasá
víla.
Vlasy tkané z mušelínu,
padajúc cez krinolínu,
pri letku skáčuc cez hlinu,
postavou stromu splynúť,
medzi potokom sa rinúť,
a navždy sa stratiť, zmiznúť.
Malá
zatúlaná
rusalka.
Máčajúc sa v potoku,
príštiaci kropaj po boku,
mäkká polka na polku,
zaborená v roztoku,
jemná rosa na oku,
plačúca i po roku.
Malá
naivná
Šárka.
Nože raziace cez päty,
smútok veľký rozpätý,
ona cez žiaľ vypätý,
kričí, hlas napätý.
prediera sa cez svety,
tam kde už niet cesty.
Bola raz jedna víla.
A bola veľmi, veľmi smutná.
A tak sa utopila.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
leniny7
19. 12.decembra 2010 23:17
páči sa mi ten záver. mám rada keď je v básni trošku surovosti.
2
zaujímavé.. aj napriek tomu, že tá báseň je vlastne smutná mám chuť na ňu povedať, že to je milé a zvláštne jemné
Napíš svoj komentár