Mala ohnivé vlasy ako číre peklo, ktoré povstalo na zem a dva hrnčeky horúcej roztopenej čokolády, namiesto očí. A bola nádherná.
Nemám rada tieto chladné mesiace. Najmä marec a apríl a to hlavne preto, lebo sú obťažkané a nasiaknuté nepríjemne hlodavými spomienkami. Počas týchto mesiacoch vždy vyplávu na povrch. Vlastne vyplávu napovrch vždy, keď hladkám hnedastý kabátik uskladnený na vešiaku v skrini, keď pozerám sa na nábražie pri Dunaji a na Dunaj, ktorý je rovnako blatistý ako moje oči, alebo keď mi naskočí v ipode jedna zblúdená pieseň. Tú pieseň už nedokážem počúvať, za tie roky sa mi už sprotivila. Speváčka má hlas drsný ako sám život.
Panebože. Tak strašne som ju milovala. Sú tomu už tri roky a stále vo mne čosi horkasté pomaly a isto doznieva. Zachvíľu zakapeš, cítim to. Pri tvojom mene sa nadýchnem už len stuchnutého zaprášeného vzduchu a nie tvojej sladkastej voňavky.
Niekedy rozmýšlam, či máš tú osudnú pesničku uloženú niekde v mobile. Či si niekedy na mňa spomenieš, keď chodíš okolo Coffe&Co, kde sme pili belgickú čokoládu, alebo keď si niekedy kúpiš mochitový Manhattan, ktorý sme spolu vydlabávali v tvojej záhrade. Máš ešte odomňa ten obrázok, čo som ti nakreslila? Dala som si s ním toľko práce. Máš ešte moje hviezdičky? Dala som ti ich na narodeniny. Nosíš ich?
Tvoje jemné vlásky nahradili ježaté kučierky a tvoje čokoládové hlbiny nahradili vodnasté jazierka. Mám tendeciu sa znova topiť v nich, tak, ako to bolo pri tebe. Obaja ste si ma získali.
Lenže od teba sa postupne odpútavam a ty strácaš nadomnou svoju povestnú čarovnú moc – ale dobre viem, že keby si chcela, získala by si si ma naspäť. Keby si chcela. Ale ty nechceš. Nikdy si nechcela. Tvoje putá a reťaze zhrdzaveli a postupne sa rozpadli a ja znova konečne získala slobodu. Dlho som si na čerstvom vzduchu nepodýchala. Do pút som spadla znova. Sladko, naivne a dobrovoľne. Tak ako vtedy. Nepoučila som sa. Mám jeho.
A vieš čo?
Raz sa ťa toto spýtam do očí. Zatiaľ to musí stačiť takto.
Milovala si ma niekedy? Aspoň trošulinku?
Lebo ja teba áno. A nie, nerozmyslím si tieto silné slová, myslím ich úplne vážne, hoci za tie tri roky som si ich v hlave prehrávala dosť často. Naozaj som ťa milovala.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.