Teraz je však prázdno, tvoj odchod ma rozleptal.
Si ďaleko, ukrytý v bodke na mape, tu, taká bodka.
Perlia mi oči, slzy krížia mihalničku a v hrdle ločká.
Miznúci čierny fľak v diaľke, rozplakaný akvarel,
Tvoj domov je tu, som tu i ja, tak prečo si odišiel?
Zabudol si si tu tričko, mikinu i prstienok strieborný,
Chýbaš mi, clivo mi je tu samej, môj drahý jediný.
Chýba mi ležanie pod pažou, pohľad tvoj spletený,
Túlivosť vlhkých pier a krk tvoj vláčny, zrosený.
Tvoj vlas na podložke, daľší padnutý na zemi,
No tak miláčik, prosím, uteč odtiaľ a vráť sa mi.
*Ivka bulí a je náladová*
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
helliumka
11. 10.októbra 2010 19:06
Ivku objímam a posielam jej úsmev
2
Neplač drahá, neroň slzy,
veď aj mňa môj odchod mrzí.
Aj mňa toľká diaĺka ničí,
duša len za tebou kričí.
A srdce len krváca...
Nesmúť láska, ja sa vrátim,
diaľku hroznú navždy skrátim.
O päť rokov, menej snáď,
prídem tvoju ruku vziať.
A budeme spolu zasa
veď aj mňa môj odchod mrzí.
Aj mňa toľká diaĺka ničí,
duša len za tebou kričí.
A srdce len krváca...
Nesmúť láska, ja sa vrátim,
diaľku hroznú navždy skrátim.
O päť rokov, menej snáď,
prídem tvoju ruku vziať.
A budeme spolu zasa
Napíš svoj komentár