Dávam si hŕstku tabletiek, s hysterickým klepnutím si ich vysypem na dlaň a hltám ich. Cez napuchnuté hrdlo a bez zapíjania vodou to bolí. Ale čím viac si ich dám, tým lepšie.
Lieky nezaberajú. Dali mi ich v nemocnici, kde som bola. Povedali, že depresia prejde po troch týždňoch. Neprešla ani po šiestich rokoch.
Stále kričia.
Sú to podvrhnuté deti. Nie sú moje. Ja nie som ich matka. Nemôžem byť. Keby som ňou bola, ľúbila by som ich, ako to správne mami robia. Nie robia, ale cítia. Ja nič necítim, len bezodnú priepasť, do ktorej ma sťahujú a výčitky svedomia, že som netvor. Aj ty mi vravíš, že sa neviem o ne postarať, že im neviem navariť, vyprať pokadené a pošťaté plienky, uložiť ich do postele a utíšiť ich uspávankou. Ale čo keby si si to pre zmenu vyskúšal ty? Je to vyčerpávajúce a ja už toľko nevládzem...
Byť mizernou matkou je sklučujúce. Nenávidíš ma. A nenávidíš i svoje deti. Odkiaľ sa zobrali? Ak som naozaj ich matkou, hoci sa na to necítim, musí v nich kolovať moja krv. A ja som beštia. Ak budú po mne, tak sa nimi určite stanú tiež. Zatiaľ sú len malé beštie, ale keď vyrastú, budú z nich veľké beštie.
Zlá krv by nemala existovať a preto by sa jej rozširovanie do budúcich generácii malo zastaviť. Totálne vyhladenie, odrezanie zlých vetiev. Parazity na tomto svete nemajú miesto. Treba ich zabiť. Musím zabiť deti. Teda moje deti. Tvoje deti to byť nemôžu, ty si dokonalý, určite nie sú tvoje. Musím, musím, musím.
S dvoma najmladšími som mala najmenej starostí. Vzala som ich do kúpelne a napustila im vaňu plnú ružovkastých bubliniek. Dala som im hračky a nechala ich, nech sa chvíľu hrajú. Potom som im chytila hlavičky a naraz ich ponorila pod vodu a...
Viete čo sa robí s mačiatkami, keď ich nikto nechce?
Nemohli sa brániť. Keď im dochádzal kyslík, celým telom im prešla triaška, ako keby boli pod prúdom. Mykali sa, svaly sa im rozhýbali, voda sa rozlievala ponad vaňu a špliechala na zem v akejsi chaotickej symfónii.
Vzala som ich do izby, obliekla ich do najkrajších nedeľných šiat a uterákom im vysušila mokré vlásky. Nechala som ich ležať na posteli, vzorne sediace, ale so zatvorenými očami.. Opierali sa o stenu a ani sa nepohli. Konečne boli poslušnými detičkami.
S naším päťročným dievčatkom to bolo ťažšie. Snažila som sa ju uškrtiť. Nechcela som použiť nôž, aby som ju nezašpinila od krvi, lebo by to potom skazilo ten nepoškvrnený efekt čistoty. Lenže začala prenikavo kričať a kopať nohami a to počul i náš najstarší syn, ktorý vbehol do kuchyne. Keď videl, čo robím, tiež začal kričať. Ten to mal asi najhoršie. Uškrtila som mu sestričku rovno pred očami a on s tým nemohol nič urobiť, hoci ma kopal a hrýzol a udieral ma pästičkami. Po štyroch pôrodoch a jednom potrate som značne zosilnela a dvadsaťpäť kilo nemohlo so mnou nejak pohnúť.
Bežal do spálne a tam uvidel dvojčiatka. Sediace na posteli. Myslel si, že sú živé, tak ich začal budiť, ale oni sa nevedeli zobudiť, len sa pod jeho náruživým a zúfalým budením triasli ako handrové bábiky. Hlavy im komicky kľuckali zo stranu na stranu.
Potom pochopil a rozplakal sa.
Prišla som aj so dcérkou hore. Hodila som ju na posteľ. Čakala ju rovnaká úpravná procedúra, ako ostatných. Ale ešte stále som musela najprv urobiť jednu vec. Zbaviť sa predposledného nedokonalého človeka.
Prisahám, že netrpel dlho, naozaj nie. Zomrel celkom rýchlo a pokojne.
Všetkých som ich v posteli narovnala a naraanžovala ako figuríny vo vitríne. Plakala som pri tom. Vyzerali konečne slušne, tak slušne a tak dokonalo, tak neuveriteľne nežne. Tak ako som to chcela ja, tak ako si to chcel ty. Určite sa potešíš, keď dojdeš domov a bude ťa doma čakať dokonalá manželka a ešte dokonalejšie deti. Tak si to predsa vždy chcel, nie?
Ľahla som si ku nim a privinula si ich k sebe. Už som sa ich tak neštítila. Päť tiel a z toho len jedno z nich ešte dýchalo. V sebe som mala asi kilo liekov a čakala som, kedy zaberú. A potom to bude už len päť tiel a dýchať nebude ani jedno.
Konečne budem dobrou mamičkou.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
anjeliceq
8. 1.januára 2011 13:37
milujem tvoje blogy!
6
@FLEMI ...EHM..AKOžE čO? žE JE PSYCHOPATKA? ALEBO žE Má SKLONY K NáSILIU?
Ospravedlňujem sa za Caps Lock
Ospravedlňujem sa za Caps Lock
7
Zlá krv by nemala existovať a preto by sa jej rozširovanie do budúcich generácii malo zastaviť. Totálne vyhladenie, odrezanie zlých vetiev. Parazity na tomto svete nemajú miesto. Treba ich zabiť.
Napíš svoj komentár