Taká nijaká.
Obojaká.
Bieločierna.
Priečna.
Trochu nudná.
Bežná.
Ako každá druhá.
Tuhá.
Ako taká tuha.
Nevýrazná.
Hlučne tichá žena.

Strhaná.
Životom dotrhaná.
Zdrapy.
Nepískajú po nej chlapi.
Nikomu nešmakuje.
Nikomu sa nepáči.
Každý sa len otočí.
A z cesty odbočí.
Len s ňou zmetie zem.
,,Hej ty dievča, sem!“
,,Jáj sorry, to nie si ty.“
,,No tak, uhni mi z cesty!“
,,Nepleť sa sem!“

Tak toto som ja.

Vždy tá druhá.
Nikomu nie drahá.
Jedna z množstva.
Jedna z družstva.
Jedna z radu.
Pouličného smradu.
Ohorok.
Nedopalok.
Odtok.
Smetie.
Tá čo sa vždy
pod nohy pletie.

Kamarátky známa.
Tichá ako slama.
To dievča od vedľa.
Tá čo je vedľa ako jedľa.
Čo chodí s ním do krúžku.
Na čele má mínusku.
Niekoho sestra.
Pozná ju Petra.
,,Hej, Petra, kto je to?“
,,A čo ja viem.“

Pretože je taká.
Nijaká.
Pretože je taká.
Nijaká.
Je taká.
Ni.
Ja.
Ká.

 Blog
Komentuj
 fotka
flemi  22. 4. 2011 18:02
páni, tak to je husté
 fotka
soolvieza  23. 4. 2011 11:49
wow
Napíš svoj komentár