,,Zrkadielko, zrkadielko, povedz že mi, kto je najškaredší na tejto zemi?“
Pretáča sa v bokoch, želatínka v páse sa natriasa ako taký podchladený pinč. Chce si ten nadbytok mäsa vytrhať, alebo ho vyvaľkať dlaňami. Plieska sa po zadku, bije do brucha, škriabe si kožu a pára strie v nádeji že nejaký ten gram z nej takýmto spôsobom unikne. Chce si ten tuk vytlačit ako vyrážku, alebo ho jednoducho odsať cez pupok.
Vlasy sa jej lepia na čelo a v hrudníku hvízda od námahy. Kriticky sa obzerá a hľadá ďaľšie chyby. Lebo chyby sú viditeľnejšie ako čokoľvek iné.
Chce si vytrhať tie chabé pramene mastných vlasov. Trhá, na dlani jej ostáva chuvalček plný lupín. Otriasa sa hnusom, dávi sa vlastnými slinami a z buľv jej odteká látka divnej konzistencie – vody, soli a glukózy. Ľudia ich volajú slzami.
Je plná znamienok. Sedia na nej ako muchy na prehnitom ovocí. Nejdú odplašiť, nejdú preč. Tiež si ich škrabe, chce si ich dať dole. Lenže za čiernym pigmentom je len ďalší čierny pigment a tiež trocha krvi. Prestáva s tým a rýchlo sa oblieka do šiat, ktorými sa akosi snaší zvinúť svoje meňavkovité telo do určitej pevnej formy. Blúzka je tesná, gombíky len tak držia dve látky po kope, rifle ju štikajú na dve polovice a nútia ju neustále sťahovať brucho. Vlasy začesáva do prudkého konského chvosta, že ju z toho bolí v krku a na čele jej začínajú tepať podráždené modré žily.
Keď odišla z izby zrkadlo zachripelo ,,Ty nie, maličká. Ty nie.“ a od úprimnosti prasklo.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
otvoreneokno
26. 4.apríla 2011 18:50
Hádam to nie je opis tvojho momentálneho pocitu.
3
toto je akoby písané podľa jednej básnickej zbierky (Kvety zla), ale bravó, myslím, že to má aj umeleckú hodnotu..pre mňa teda..i keď zbožňujem ochvaly a ódy na krásu, nie opak..ale 5 *
Napíš svoj komentár