Ach, neviem to opísať.
Ľudia sú tak vážni. Tak patetickí a nadnesení, s triezvym a nedôverčivým pohľadom na svet. Ignoranti. Chladní a neprístupní. Ako ustrice. A zem je pritom ako pomaranč. Pod hrubou pomarančovou kôrou je tá sladko-lepkavá šťava, ktorá vždy vytečie na ruky a usadí sa za nechtami, v jamôčkach a vo veľkej vráske života ktorá brázdi polkruh okolo nášho palca.
A my, ľudia, sme ako maličké klinčeky, ktoré sa do pomaranča zapichujú. Sladká aróma napĺňa otrávený vzduch. Postupne z pomaranča vytekajú kvapky šťavy. Ale nie je ich veľa. A o to tu ide. Málo šťavy. Málo smiechu. Málo života. Prečo sa nezavŕtame trochu, aspoň o malú trošku, viac? Možno by bolo veselšie.
Koľko krát som si želala, aby ľudia okolo mňa boli aspoň trochu, aspoň o malú trošku viac bláznivejší a otvorenejší. Aby pozreli cez ten svoj do neba zapichnutý raťafák a obdarili ma úsmevom- alebo aj úškľabom, alebo proste len nejakou reakciou na to, že existujem.
Ja... všimla som si, že rada robím ľuďom to, čo by som chcela, aby robili oni mne. Viete aký príval úprimného smiechu by mi spôsobilo, keby som si našla po celej Beniačke letáky s mojím menom? Viete, ako veľmi by som slzila od dojatia, keby niekto do mňa hodil sakel plný vody alebo múky? A čo všetky tie ostatné veci, ako hádzanie ľudí do mŕtveho koryta Dunaja, vŕtanie dierok do kanoe, lepenie žuvačiek o spodok prezuviek, kreslenie odkazov pod bránou farebnou kriedou, nasypanie cukru do školskej polievky alebo len obyčajné zakrývanie očí s odporne stereotypnou vetou: ,,Hádaj kto som?“
Lenže... som asi pernamentne odsúdená na nekomplikovaných, nečinných a trknutých ľudí.
A tuším som sa zamilovala.
A tuším začínam byť naozaj mimo.
A tuším chcem počuť od niekoho vetu: ,,Mám ťa rád.“
A tuším vypisujem sms-ky len tak pre nič za nič.
A tuším si zapálim pred tým, než pôjdem spať.
A tuším by som chcela, aby mi niekto chytil ruku a povedal, že fajčenie je nezdravé.
A tuším, tentoraz to nebude ona, ale on. A paradoxne človek, ktorý...
(Ach bože, vieš, že na teba myslím?)
A tuším už trepem fakt kraviny.
A dúfam, že pod týmto blogom, ktorý vlastne ani nie je blog ale výpis akútnych myšlienok, ktorý bol spráskaný a napísaný za pätnásť minút, nájdem čosi veselšie, ako vety, že je tento blog pekný a úžasný. Niečo bláznivé a úprimné. Niečo čo má šťavu.
Ach, mám chuť na pomaranče.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
2
velmi pekny blog pacil sa mi to prirovnanie sveta k pomarancu, ze pod korou je nieco stavnate...blaznive...uzasne ja mam blaznenia nastastie dost sice ho nikdy nie je dost ale nemam ho nedostatok
mala si tam par chybiciek - nominativ mnozneho cisla PEKNI (to len tak cisto na okraj, aj tak mas 5 *
a fajcenie JE nezdrave...nerob to
+ (za to ze si aj ked ta nepoznam, ale urcite si ho zasluzis, pretoze kazdy si ten usmev zasluzi a usmev potesi
a kreslenie kriedou jeej
mala si tam par chybiciek - nominativ mnozneho cisla PEKNI (to len tak cisto na okraj, aj tak mas 5 *
a fajcenie JE nezdrave...nerob to
+ (za to ze si aj ked ta nepoznam, ale urcite si ho zasluzis, pretoze kazdy si ten usmev zasluzi a usmev potesi
a kreslenie kriedou jeej
4
Chvalabohu, že ten pocit, že ja som rozohrané decko a všetci sú dospelí, rodičovskí a vážni nemám sama...a možno som fakt len veľké decko, ktoré by sa už malo začať správať normálne a čo ak nechcem??? A síce si napísala, že nechceš komenty typu: je to skvelé, pekné, úžasné ale nenapísať to sa nedá
5
Stenatko ani teraz si ma nesklamala a aj keď si to nechcela počuť odo mňa aj tak ti to poviem, mám ťa rád.A kľudne si zapáľ raz určite prídeš na to že je to hlúposť.
6
Dostávam chuť na cigaretu.
A rôznorodé iné céčka.
*dá si po papuli*
Budem natoľko vážna a patetická, že poviem, že chápem. A nikdy by som do nikoho múku nehádzala.
A rôznorodé iné céčka.
*dá si po papuli*
Budem natoľko vážna a patetická, že poviem, že chápem. A nikdy by som do nikoho múku nehádzala.
7
Brutálne dobré, brutálne výstižné. To chuťovo-ovocno voňavé prirovnávanie ma dostalo. Pri každom slove som sa cítila akoby dakto slová z toho čo sa skrýva hlboko vo mne dával na papier bez toho aby ma poznal...
A niekedy by som sa s tebou šla prejsť...
...a nechcela by som aby po mne niekto hádzal múkou alebo vodou...ale to zakrývanie očí s tým : Hádaj kto som chýba aj mne...
(ja viem, chaotický kometnár, ale čo už ked mám v sebe jeden veľký guláš myšlienok )
A niekedy by som sa s tebou šla prejsť...
...a nechcela by som aby po mne niekto hádzal múkou alebo vodou...ale to zakrývanie očí s tým : Hádaj kto som chýba aj mne...
(ja viem, chaotický kometnár, ale čo už ked mám v sebe jeden veľký guláš myšlienok )
Napíš svoj komentár
Sourire, chérie (áno, made by Google Translate)