Prebudenie

Brieždi sa v oknách

a izbu znova zalieva deň.

Tvoja hlava v perinách,

spíš a snívaš svoj nový sen.

,,Ty si bola môj veľký sen."
Kedysi, už to spomienka je len.
Boli sme mladý, ale prešiel čas,
ktorý zvrátil všetko, znova. Zas.

Usmievaš sa
už len zo spania,
kým ja hyniem
- naše trápenia.

Usmievaš sa,
iba ak dosiahneš to, čo chceš,
Usmievam sa,
i keď už nič pekné nepovieš.

A keď ruky natiahnem,
ideš preč.

Bolí to.
A ty to dobre vieš.

***

Čakala som veľa,

veľa prázdnych dní

a jediné som chcela,

zmeniť to, čo nezmení.

Kým ty si spal,
splavovala som žiaľ.
Pamätaj si, láska,
kto ťa láskou hrial.

Kto ťa prikryl,
keď bola ti zima,
kto ťa chytil,
keď bolela ťa rana.

Kto ťa bozkal,
keď tvár stiahlo ti súkno,
kto ťa pohladkal,
keď prišlo ti smutno.

Nezabudni,
kto ťa tu vrúcne miloval,
nezabudni,
kto ťa v rukách pochoval.
Nezabudni,
koľko sme sa spolu smiali
a nezabudni
koľko sme sa k sebe mali.

Ale ty zabudneš.

***

Na krehkej bárke

v rozbúrenom mori,

šťastie toľko vratké,

plachtiť sama...

to zmorí.

Tlkot srdca musí ustať,
lebo zoviera mi na dlani,
chcelo by ho navždy uspať,
nech už ho nik nezraní.

Spíš. Tvrdo. Tuho.
Akoby už nebolo ani prečo vstať.
Už je to tak dlho.
Možno je najvyšší čas sa vzdať
?

Prosím, čo vzal si mi, to mi vráť.
Nemôžem pri tebe už viac stáť.
Nedokážem na teba ďalej čakať,
chcem odísť, ujsť a už sa nevracať.

Pusti ma, ja musím už ísť,
neumierať, začať znova žiť.
Pusti ma, pri tebe ja nežijem,
bude to bolieť, ale ja to prežijem.

Po každom výstupe býva pád
a ty prídeš o to, čo máš rád.
Ale my sa musíme vždy postaviť
a klinom najbližším sa tvrdo rozraziť.

Kto tu vlastne ťahá za horší koniec?
Ty či ja?
Smutní sme obaja.

Bojím sa,
že keď vstaneš, slnko bude vysoko
a ja budem preč, mŕtva, niekde ďaleko.
Bojím sa,
že viac už nedokážem toto hrať,
keď viac berieš, ako mal by si dať.

Bojím sa,
že keď sa raz usmeješ,
úprimne a zo srdca,
už nezacítim to zachvenie,
malých
drobných
žalúdočných -
motýlikov.

Ani jeden motýlik.
Len
smutné vytriezvenie
reality,
citové rozbrieždenie.
A tvoje neskoré...

Prebudenie.

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu