rastúce až nad oblaky
chvejúce sa v meluzíne
karmírová tma sa vinie
hviezd čo mušiek vo víne
čas zrýchlil, svet hynie,
láska nás sťa sonda minie.
Prší mak, blýska ópium,
gitarista láme pódium
drví pražce, na nich struny,
z akordov sú už len runy,
zdvíha meňavkovitú hlavu,
beží a hádže sa vstrúc davu,
zachytáva sa tam v pavučine,
tok spomienok ho ovinie
kuklí sa tam v kokóne.
Padli všetky mrakodrapy,
bradlá letia ako zdrapy,
koho to však ale trápi,
Zem okráterovaný ementál,
črepy vojen vojak zametal,
separovať sa začali i ľudia,
na dobrých, a tých čo nudia,
na realistov, a tých čo blúdia,
na veselých, a tých čo smútia...
Umierajú lesy, ropa už došla,
stopka na tachomeri prudko stopla,
veľká trma-vrma, tu i garambol,
nie je stromu kde by kocúr zamňaukol,
všetko je na prach, vyhladené...
...na zánik namierené.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
helliumka
31. 1.januára 2011 17:26
ale tá gitarová pasáž má u mňa extra plus
Napíš svoj komentár