Bol si svetlonos,
čo neváhal nepomôcť,
Bol si svetlonos,
druhé mená česť a cnosť.
Mal si svetlo,
ktorýms zvábil.
Žil si peklo,
ktorés strábil.
Silné plecia, mäkké paže,
poslušnosť ma k tebe káže,
byť vernou, i keď nemusím
a čo ma bolí, to premlčím.
Vlasy farby cappuccina,
úsmev veľký ako Čína,
teplé dlane, silné i keď prázdne
a oči...
čo dovidia až do dna na mne.
Bol si svetlo tmavých dní,
čo bolo prázdne, tos zaplnil.
Kam si mohol, tam si šiel,
až kým mesiac nezašiel.
Prasklo,
svetlo zhaslo,
Tlo.
čo bolo,
to pretriaslo.
Prsia zviera drtí bolesť
líca vina presiakla.
Oheň blčí, zablizuje:
,,Máš predsa, čo si chcela."
Deň za dňom sa točí,
víno denné abych zabudla,
zaostrujem na čiesi oči...
a to len dotyk spomienok.
Mŕtvo vo mne znie,
utieram tvár spakruky,
či občas spomenie,
že ľudia sú bez záruky.
Rozdals srdce
tým bez lásky.
Sľúbils plece
bez nadsázky.
Bol si svetlonos,
čo viedol ma deň i noc,
bol si svetlonos,
ktorý mal prísť na pomoc.
Nos.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
5. 10.októbra 2015 23:41
velmi pekna, inteligetne clenena basen
Napíš svoj komentár