Kým som nezačala tancovať.
Odchádzala som skôr, než som stihla niečo spôsobiť.
Nechcela som, aby ma mali radi, alebo nebodaj ľúbili - bránila som sa vzťahom.
Tancovala som v noci na prechode cestou od nemocnice.
Zažívala som trpký hnev, keď som videla koľko ľudí o mňa má starosť.
Ale ja som ich odbíjala, nechcela som sa na nikoho pútať a viazať.
Tancovala som na ambulancii, keď som vyšetrovala pacientov.
Ruky sa mi tak neskutočne triasli a ja som to vedela - vedela som, že zomieram.
Oni sa nenechali odbiť - čím slabšia som bola, tým viacej ma milovali.
Tancovala som pred ľuďmi v meste a deti sa na tom smiali.
Začali ma za chrbtom volať tanečnica a on mi to vmietol rovno do tváre.
Iný ma volal stále menom, hovoril mi Remy a vyslovoval to tak nežne.
Tancovala som tesne pred spaním, v pyžame na piatej kachličke v kúpeľni.
On, ktorý mi inak ako Trinástka nepovedal, ma stále pozoroval akoby som bola zaujímavá.
Oni sa snažili nájsť liek na Huntingtonovu chorobu, ale liek neexistoval.
Tancovala som, keď som mu rozopínala modrú košeľu a on na to nič nepovedal, iba mi usmernil ruku, keď som nevedela prevliecť gombík.
Vodila som si do bytu dievčatá a starých mužov. Bozkávali ma a chceli ma. Spala som s nimi.
Všetci ma ľutovali - chceli aby som s nimi ostala, aby som mala vzťah.
Tancovala som a vedela som, že smrť je tak blízko.
Kúpili mi darčeky, keď som ležala na nemocničnej posteli a snažili sa ma rozveseliť trápnymi vtipmi.
A jediný človek, ktorého som tam chcela, neprišiel, pretože šukal štetku a zajedal Vicodin.
Tancovala som - a všetci ma volali Trinástka.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sibbonah
2. 1.januára 2013 10:43
óch óch óch! :3 Regory! :3
Napíš svoj komentár