Za tebou.

,,Ivi, uteč.“

Stojím na mieste našeho prvého stretnutia a so zaslzenými očami sa obhliadam, či ťa náhodou neuvidím. Ale to by musela byť veľká náhoda, že by sme sa stretli práve na tomto maličkom fliačku zeme. Nádej prebýja všetok rozum a city sú prudko horľavé, keď zreagujú s nádejou. Poháňajú ma dopredu ako novodobé palivo.

,,Idem za tebou.“

Kupujem si lístok na vlak. Jednosmerný. Platím päť eur, dávam desiatku a plavovlasá teta v okienku mi vydáva v drobných, ktoré precízne jeden po druhom púšťa do priehlbinky na pulte. Beriem lístok, beriem drobné a všetko si to vsuniem do vrecka riflí.

,,Odpusť mi.“

Za posledné drobné si kupujem premastenú popraskanú žemlu s kuracím rezňom z ktorého odkvapkáva olej a dve kávy z automatu s extra porciou mlieka navyše. Všetko chutí ako guma, káva je istatná a studená a vôbec, žalúdok sa mi trasie pri každom preglgnutí.

,,Nevládzem.“

Sedím na schodoch, objímam si žalúdok a vzlykám si do vlastných kolien. Na nohaviciach mi ostáva otlačená nevodevzdorná špirála. Je mi hrozná zima, je mi tak hrozná zima a cez nohavice cítim studenú dlažbu schodov.
Počujem, že vyhlásia príchod vlaku, ktorým idem. Stojí na nástupišti tri a čaká len na mňa.

,,Prečo?“

Pre zmenu sa trasiem pri nehybnom rýchliku a uvažujem, či nastúpiť. Aj keby som za tebou prišla, nemám ti ako napísať a dať vedieť, že som v tvojom meste a že som si po teba prišla. Bola by som tam zbytočne a ty by si si ma nenašiel. A ja by som ostala samá, uzimená a stratená vo veľkom meste.

,,Nemôžem.“

Vyťahujem lístok a trhám ho na prťavé kúsočky, ktoré odlietajú pod vlak a líhajú si na koľajnice a špinavé kamene medzi dvoma pruhmi.
Vlak píska, píska i sprievodca.
Vlak odchádza, odchádzam i ja.

,,Nie za tebou. Ale domov.“

Sadám si znova na schody. Som pevne rozhodnutá na nich čakať, kým znova neprídeš. Mám ešte nejaké centy, kúpim si kopu rohlíkov, ktorými sa budem živiť. Ubytujem sa na lavičke pred Hlavnou Stanicou, už sa blíži jar a jedna tenká bunda ako perina a jedna vlnená čiapka ako vankúš mi bohato postačia.

,,Počkám tu na teba.“

 Blog

27 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu