Zázvor.

Zázvor. Zá-zvor. Pri vyslovení tohto slova sa zuby od seba zľahka oddelia a pery zošpúlia v roztiahnutom úsmeve. A potom zuby o seba klopnú v cinkavom zvuku dentínu.

Zázvor. Moja láska, moja vášeň. Môj hriech. Viem si vybaviť jeho vôňu, jeho chuť. Jeho slnečnicovo ostro žltú farbu. Jeho mäkké vlásenky. Neforemné telíčko s výrastkami.

On je tak...
nasladlý a ostrý,
zmyselne pálčivý
cukajúci na jazyku
prevaľujem si ho
ako horúci zemiak
najväčšia rozkoš
intergalatická
orgazmická, ách.

Mať ho tak pri sebe,
a cítiť jeho chuť
jeho vôňu
natoľko zbičenú
že by ma nechal
celú zničenú.
V kŕčoch.
On to dokáže.
Je to môj divoch.
Ten môj zázvor.

Steká hrdlom dole
žblnkoce a tlupká
žlté z neho prsty
podpálil mi lýtka
štípe ma do vnútra líc,
vysal vzduch z pľúc.

Mariánka a koriander,
ty mi jazyk vyder,
vyžer, prepáľ, nechaj biľag.

Ale ty...
Zázvor.
Ty len by.

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu